3.kapitolka

4. května 2009 v 16:22 |  ANITA BLAKE
No ako vidíte snažila som sa niečo napísať po dlhočiznom čase...




3.kapitolka

Týždeň mi beží ako voda pomyslela som si v stredu večer. Vedela som, že ma čaká víkend plný hrôzy ale aj odolávania. Nechcela som sa Jean-Claudovi poddať hoci viem, že toto ma bude stáť veľa sebazaprenia. Dnes večer som mala už iba dva prípady. Čo sa týka šachovnicového muža polícii a nezistila takmer nič nové. Vedia iba, že sa Micheal Jaykin ale nič viac. Akoby nikde nepracoval nikde nežil... Záhada, ktorú mi dúfam objasní Jean-Claude. Dnes som bola doobeda na nákupe. Netušila som však čo si mám na taký víkend vziať. Predpokladám však že v mojich obľúbených kostýmčekoch nebudem môcť veľmi chodiť. Tak som si kúpila novú športovú súpravu, čierne obtiahnuté rifle a dvoje kokteilové šaty na večer. K tomu všetkému som doladila zopár doplnkov.... nazvime to kabelka, šperky a topánky. Neznášala som síce takéto nákupy ale prekonala som to. Baliť sa budem musieť už zajtra pretože noc budem mať poriadne nabitú. Môžem byť len šťastná, že sa mi podarilo vybaviť si voľno na piatok. Bert síce nebol nadšený no nedala som mu na výber. Takže všetky schôdzky z piatku mi prehodil na štvrtok. Od poslednej zombii som sa vrátila o piatej ráno. Bola som veľmi vyčerpaná a tak som sa iba hodila na posteľ k mojej zbierke plyšákov (moja jediná úchylka). Keď som otvorila dvere od bytu zbadala som na gauči kyticu ruží a presne viem d koho sú! Nechcelo sa mi ich však hodiť do vázy a tak som ich nechala ležať na pôvodnom mieste. Zaspala som takmer okamžite ale celú noc ma trápili nočné mory. Prehadzovala som sa z jedného kúsku postele na druhý.


Cŕŕŕŕn!!!!! Tak toto ma ráno zobudilo. Bolo iba desať hodín! Ach ktorý blázon ma teraz budí!!! Pomyslela som si. Podľa čísla som zistila, že je to Bert.


"Áno?" ozvala som sa chrapľavým hlasom, ktorý mávam vždy ráno.


"Ach Anity som šťastný že som ťa zastihol. Nerád ruším tvoj spánok ale potrebujem aby si prišla o druhej do práce."


"Je to naozaj tak neodkladné?"


"Keby nebolo nebudem ťa budiť." No to určite! Ty by si si našiel príležitosť ma zobudiť vždy.


"No dobre prídem ale potom budem musieť zrušiť niekoho z mojich večerných klientov." Nepýtala som sa ho to ale iba som to oznámila. Asi pochopil, že nemá zmysel sa so mnou hádať a tak iba prikývol. Hneď na to zložil. Bola som zvyknutá, že sa nezdravíme. Ľahla som si späť do postele a pokúšala som sa zaspať. Nedarilo sa mi to. Preto som si to namierila rovno do kúpeľne, kde som skoro omdlela. Večer som sa ani neosprchovala a tak som mala vo vlasoch perie a kadečo iné a na tvári sa mi leskli kvapôčky zaschnutej krvi. No zbohom! Musím to dať rýchlo dole. Kým som si to zmyla a ako tak som sa upravila trvalo mi to asi hodinu. Miesto raňajok som si dala tradične kávu. Obliekla som sa tradične do čierneho môjho obľúbeného kostýmu s krvavočervenou blúzkou. Vyzeralo to slušne, aspoň sa Bert nebude sťažovať aj keď musím uznať, že hádky s ním sú naozaj zábavné. Nepoznám deň, keď sme sa ani raz nepohádali. To je už taký zvyk bez ktorého nemôžeme ani jeden žiť. Heh. Keď som sa oblečená chystala odísť všimla som si ruže, ktoré som tam včera nechala ležať. Ešte aj dnes boli prekrásne to musím uznať. Vzala som si ich k tvári a privoňala som k nim. Tá vôňa bola neprekonateľná. Ako som tak nadvihla kvety vypadol z nich papierik na ktorom stálo:


PRE MOJU NAJDRAHŠŠIU...

S LÁSKOU JEAN-CLAUDE...


Kvety som hodila do vázy a papierik som hodila zas do koša. Nikdy som nebola na žiadne takéto prejavy aj keď musím uznať, že som takéto prekrásne kvety nevidela dlho. Zamkla som byt a nasadla som do môjho nového mercedesu, na ktorý som si dosť dlho šetrila. Včera večer mi ho priviezol kamarát (áno iba kamarát a nič viac), pretože som nemala ani čas si ho vyzdvihnúť. Strašne som sa z neho tešila. Keďže som vedela, že sa do večera už nevrátim hodila som si do kufra moje náradie. Stretnutie, ktoré mi Bert dohodol bolo v jednej prestížnej reštaurácii takže som aspoň mala zabezpečený obed, keď nič iné. Pristúpila som k jednému stolu, pri ktorom sedela žena asi v mojom veku. Bola oblečená podobne ako ja až na to, že kostým mala v pastelových farbách. No super Bert ma poslal na stretnutie s barbie! To bude deň, povzdychla som si. Nakoniec som prišla na to, že nieje žiadna barbie ako sa mi na prvý pohľad zdalo. Bola zástupkyňou firmy ABRC. Ako mi neskôr vysvetlila dôvod našej schôdzky bol v tom, že potrebovala oživiť bývalého majiteľa, ktorý zomrel pred 20 rokmi. V tejto firme sa poza jej chrbát diali nevysvetliteľné veci a to všetko začalo jeho smrťou. Tak asi mám čo robiť až do konca tohto ročného obdobia, keď nie do konca roku. Nechápem, prečo vždy ja dostanem najviac práce! To si s Bertom ešte vyhádam. A myslím, že to bude ešte dnes. Adelaide, ako sa mi predstavila, mi nechala sa rozhodnúť, či túto prácu prijmem alebo nie. Počula o mne, že som najlepšia a povedala mi, citujem: "peniaze nie sú problém". Ako by mi išlo iba o ne! Pche! Do kancelárie som došla asi okolo piatej poobede ale ešte predtým som zašla na "pohovor" k Bertovi. Náš sekretár ma k nemu nechcel pustiť ale svoj názor zmenil hneď, keď som mu pohrozila zbraňou.


"Môžem na minútku? Neboj nezdržím ťa dlho..."


"Anita, čo už mám s tebou robiť. Sadni si."


"Nie postojím. Ako sa opovažuješ?!" začala som zvyšovať decibely a mám pocit, že ma bolo počuť až na ulicu. "Ako??? A ani sa so mnou neporadíš! Ja niesom tvoj ťažný kôň. Zabudni že ti budem skákať tak ako mi ty prikážeš!" takto som viedla monológ ešte dobrých desať minút ale nakoniec som sa nad ním zľutovala a nechala som ho prehovoriť. Mohla som si myslieť, že v tom boli peniaze. Adelaide mu za toto stretnutie pridala mastnú prémiu. S Bertom sme došli k záveru, že toto bolo posledný krát ináč odchádzam. Môj deň sa tiahol veľmi dlho a to som ešte volala s Ronie, mojou najzlatšou kamarátkou, ktorá sa ma stále vypytovala na Jean-Clauda. Vidno, že je súkromné očko. Ani radšej nechcite vedieť aké témy sme spolu rozoberali. No normálne sa ma pýtala, i môže mať upír dieťa!!! Akoby som bola ja tá prvá, ktorá sa vyspí s nejakým upírom, dobre Jean-Cladom!!! Asi jej od dnes zakážem pozerať tele novely... Domov som došla tak ako som predpokladala úplne zničená. Hodila som si vyčerpávajúci kúpeľ. Musím priznať, že som vo vani trošku zaspala a z môjho pokojného spánku ma prebralo zazvonenie zvončeka. Bola to moja nová susedka Suzane, ktorú som požiadala aby mi polievala kvety a dnes si mala prísť po kľúče. Viem sú to len tri dni ale svoju menšiu botanickú záhradku polievam každý deň. Musím jej však poďakovať, že ma zobudila, pretože bolo 5 hodín poobede. Aj tak to len tak tak stihnem...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 goofy_girl goofy_girl | 4. května 2009 v 22:09 | Reagovat

no čo dodať moja UŽASTNÉ...:D a vieš že ja neklamem...celý čass som sa len rehotala omg:D no ja nechapem kam na tie nápady chodiš ale len tak ďalej a čím skôr cem dalsiu kapitolku rozumela???:D inac to nedopadne dodre ..a to nieje vyhrážka to je lne upozronenie.D:D smuqq

2 Zulík Zulík | 5. května 2009 v 14:47 | Reagovat

Konečne si pridala už som sa bála že dalej nebudeš pokračovat.Dúfam že sa ti nápady len tak pohrnú a rýchlo pridáš dalšiu kapitotolu(:
Mám akútny nedostatok JC a Anity pri nedodaní včastnej dávky upadám do komatu.Tak šup-šup...píš dalej.

3 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 5. května 2009 v 16:56 | Reagovat

nekomentovala som prvé kapitoly, ale komentujem teraz....toľko šťastia, čo? hm...poviedka je dobrá...konečne niekto, kto píše na tému AB....proste sa teším a hoci sa to krapek líši...viem, že to nemôže byť to isté, ale myslím v ich správaní a tak....Anita by s ním rozhodne nikam nešla....teším sa na zmenu....bude to zábavné a som zvedavá na ten víkend....boha!!!!!!!!!! aj ja ceeeemm....upírika .....okis moja  lúčim sa...bye....a diplom za spriatelenie bude čo nevidieť

4 Alis Alis | Web | 5. května 2009 v 18:34 | Reagovat

WooW..mOC kráSné..

5 Filomena Filomena | Web | 5. května 2009 v 22:17 | Reagovat

je to moc pěkný, akorát je to pro mě jako pro češku kapku složitější na čtení ... ale navadí, mě se to moc a moc líbí a už se těším na pokráčko :))

6 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 6. května 2009 v 13:36 | Reagovat

čawiky moja...máš u mňa diplom za spriateľko

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama