18.kapitolka

3. května 2009 v 21:44 |  AFTER MIDNIGHT SUN...

NO ako vidíte snažila som sa niečo napísať dúfam, že sa vám to bude páčiť....




18.kapitola





Z nášho pokojného ležania na zemi nás vyrušili slnečné lúče prenikajúce do izby pomedzi závesy. Bolo nám jasné, že je na čase odísť z tadiaľto ale ešte pred odchodom som chcel zavolať mojej rodinke. Určite sa o nás a hlavne o mňa obávajú, pretože si myslím, že Bellina schopnosť umožnila Alice nevidieť našu budúcnosť. Môj telefonát bol rýchly a stručný. Pred odchodom som sa ešte zastavil na recepcii a zaplatil som aj za tú posteľ. No čo už, aká nekvalitná! Bella ma medzitým už čakala s autom. Náhodou sa jej tentokrát podarilo nájsť celkom slušné. Nemusím síce BMW ale nemali sme na výber. Toto aspoň zrýchlilo za dostatočne krátky čas. Sedela za volantom, no ja som ju "slušne" vyhodil z toho miesta. Jej rýchlosťou by sme boli v Anglicku za týždeň. Ženy! Hrôza....


Každú nutnú zastávku, ktoú sme si urobili, ma Bella objala a vyznávala mi jej lásku ku mne. Až teraz som zisťoval, čo všetko si s Arom vytrpela. Po našom spoločnom príchode sme si naplánovali malú svadbu hoci viem, že s tým nebude Alice súhlasiť. Nechceme však zbytočne provokovať našich vlkov.








Po príchode do Anglicka sme nastúpili na prvé lietadlo, ktoré letelo do Seatlu. Celú cestu sme s Bellou strávili na záchade a nebolo to od toho, že by nám bolo nevoľno. No dobre trošku som mal chuť urobiť si z cestujúcich steaky ale to by som sa vedel ovládnuť.





"Myslím, že za chvíľu budeme pristávať." Povedal som Belle, keď spokojne ležala na mojom ramene.





"Myslíš, že nás bude niekto čakať?" opýtala sa ma.





"Myslím, že by si takúto príležitosť nenechali ujsť." Povedal som po dlhom čase zvesela. Vo vnútri ma však zožieral pocit, že za smrť mojich francúzskych priateľov môžem ja. Bella akoby vedela nad čím premýšľam a objala ma poriadne tuho. Takmer ako kliešť.





"Netráp sa tým. Nemôžeme za to." Upokojovala ma.





Na letisku bolo milión ľudí no úplne vpredu stála moja malinká rodinka. Emmet zbadal ako prvú Bellu a vybral sa rýchlou chôdzou k nej. Keď sa konečne dostal do jej dosahu vyobímal ju tak, že som sa až bál či jej neublíži. Bella sa však tvárila spokojne takže asi to objatie prežije. Medzitým sa na mňa vrhli naraz Alice s Rose. Ostatný sa iba prizerali. Ani by sa nezmestili! Emm si vymenil miesta s Rose a Alice, ktoré už živo debatovali a hodnotili Bellin vzhľad. Došli k záveru, že musia ísť, čo najskôr na nákup, pretože tento nový Bellin (arov výber) štýl sa im neveľmi páčil.





"Bella, som rada, že si sa k nám vrátila. Celá rodina bola ako bez duše a potom ešte aj Edward..." počul som ako Esme hovorila Belle, ktorá ju utešovala a hladila ju po chrbte. Zatúžil som byť na mieste Esme ale na to si ešte počkám. V aute sme zbadali sedieť Jasa, ktorý má ešte stále problém byť pri toľkých ľuďoch. Zvesela nás pozdravil. Kým ja som nastúpil do Emmetovho Jeepu spolu s Bellou a Rose, Alice nastúpila k Jasovi a spolu s nimi aj moji rodičia. Cestou sme živo diskutovali a Rose chcela vedieť všetky podrobnosti nášho výletu. Keď sme však došli domov a s Bellou sme spoločne vkročili do našej izby, na posteli boli prehodené biele ruže a pri nich bol lístok adresovaný Belle. Tá sa zatvárila rozpačito a neukázala mi ho ani ho nijak nekomentovala. Namiesto toho ten kúsok papieru roztrhala na miniatúrne kúsky a vyhodila ich von oknom. Nevedel som pochopiť prečo ju to tak rozrušilo ale asi si to chcela nechať len pre seba. Miesto toho aby som vyzvedal podišiel som zo zadu k nej a majenícky som si ju objal. Bella sa ku mne otočila tvárou a pozrela mi do očí. V tých jej som videl strach a tiež túžbu. Dve veci, o ktorýych by som povedal, že sa nedajú zlúčiť sa zlúčili. Priblížil som sa k jej tváry a venoval som jej bozky na krk, líce, nos až nakoniec našli moje pery tie jej. Bozkávali sme sa poriadne dlho a keď sa náš vyčerpávajúci bozk konečne skončil obaja sme mali zrýchlený dych. A ja som si pritom myslel, že sa to stáva iba ľuďom!





"Bella asi by sme mali ísť dle k rodine, pretože mám taký pocit, že keby sme v tomto pokračovali ďalej rodinku neuvidíme skôr jako zajtra ráno." Zasmiala sa a chytila ma za ruku. Spoločne sme sa rozbehli dolu schodmi a sadli sme si na jedno kreslo. Teda ja som si sadol a Bellu som strhol na seba. Boli sme obaja šťastný teda celá rodinka bola šťastná. Alice už bola vo svojom živle a premýšľala nad nákupmi, Rose nad Emmom a ten nad sladkými medvedíkmi, Jas zas nad školou a Carlisle s Esme si užívali pokoja vo svojej izbe. Bella mi až teraz dovolila nazrieť do svojich myšlienok, ktoré sa všetky točili okolo mňa. Ja som jej dovolil to isté. Takto sme spoločne všetci sedeli v obývačke a zhovárali sme sa o všetkom možno a nemožnom a ja s Emmetom sme rozoberali, čo by sme mohli vyviesť v najbližšej dobe.





BELLA:







Naša cesta s Edwarod sa mi zdala nekonečná. Vždy sme sa iba niekde zastavili aby sme doplnili palivo na ďalšiu cestu, dopriali sme si trošku nežností a išli sme ďalej. Musím uzna, že jako šofér je Edward neskutočný. Cez diaľnicu som sa ešte takou rýchlosťou neviezla. V mojom ľudskom živote by mi asi taká rýchlosť vadila veľmi ale teraz je všetko ináč. Keď sme sa konečne dostali na londýnske letisko, zisti sme, že náš let je za hodinu. To znamená, že sme prišli tak akorát aby sme stihli všetko. Nemali sme batožinu a tak sme sa bezcieľne prechádzali po letisku. V lietadle sme zas viac času trávili na wéckach. Myslím, že si každý domyslí prečo. Prad príletom som sa obávala, či bude zvyšok rodiny sťastný. Veď to ja som príčinou ich mnohých problém. A k tomu ešte pribudli teraz edwardovi kamaráti. Za to všetko som zodpovedná ja! Moje ibavy sa však hneď stratili, pretože hneď sko sme vystúpili zbadal som veľkého Emmeta jako si k nám razí cestu. Vrhol sa na mňa a dobře že ma nezhodil na zem. Akoby mi nestačila tá posteľ. Nebolo to až tak dávno. Obímal ma až dovtedy kým ho odo mňa Alice do slova a do písmena neodstrčila a nevyhnala. K nej sa pridala ešte aj Alice. Najskôr sa obe vytešovali, že ma konečne po dlhej dobe vidia ale keď boli spokojné, že som na blízku začali hodnitiť môj výzor. Nepustili ma dovtedy až kým som im obom nesľúbil, že s nimi pôjdem na nákup a dovolímim kúpiť mi všetko čo len budú chcieť. Nesľúbila som im však, že si to aj oblečiem. Emse sa vystriedala s mojimi sestričkami a ďakovala mi za to, že sa Edward vrátil. Od toho všetkého šťastia sa mi rozvzlykala v náručí a ja som ju potichučky utešovala. Priznám sa že som použila Edwardovu schopnosť aby som vedela ako ju upokojiť a myslím, že sa mi to celkom aj podarilo. Potom sme sa objali ešte s Carlislom a cez jeho myšlienky som sa dozvedela, kde je Jas.


V aute som mala krížový výsluch pretože Rose chcela vedieť všetky podrobnosti hlavne tie, čo sa týkali módy. Takže som ceú cestu skoro nezavrela ústa. Nevadilo mi to však, pretože som bola šťastná, že sme zas pokope. Emm sem tam niečo tresol a väčšinou to bolo úplne od veci. A tak sme sa všetci štyria, čo sme boli v aute, váľali od smiechu. Keď som sa konečne dostala do mojej a edowej izby dostala som sa do jeho pevného objatia, v ktorom by som najradšej zostala, čo najdlhšie. Avšak ešte kým som sa do tejto izby dostala musela som Alice sľúbiť, že jej odpoviem na všetky otázky. Nebyť tohto sľubu ešte stále by som sedela v jej izbe a hovorila jej všetky nepotrebné opisy. Ach! Aj keď musím povedať, že toto mi chýbalo. Veď kto iný by ma donútil nakúpiť si oblačenie na 10 rokov dopredu? Aro na mňa nenechával tento výber a tak som nosila všetko, čo som mala ráno pripravené pri posteli. Po dlhom presviedčaní a mojom odhodlávaní sme sa s Edwardom rozhodli ísť medzi našu spokojnú mládež. Alice si sadla hneď vedľa môjho a Edovho kresla.





"Bella, nevieš si ani predstaviť, čo sme si tu všetko bez teba pretrpeli. Nikto sa nesmial a potom aj Edward. Ale to nebolo nič oproti tomu, keď sa mi tvoja a Edwardova budúcnosť stratili! Prečo si mi to spravila??? A potom zrezu vidím ako sa s Edwardom beriete niekde uprostred pláže! Prečo??? Prečo mi kazíte radosť???" pokračovala by aj ďalej nebyť toho, že som ju zastavila.





"Neboj na tej svadbe budeš. A pozri mojich a Edwardovych svadieb budeš robiť ešte milión. Tak nás nechaj si tú prvú urobiť podľa nás." Tvárila sa že premýšľa a nakoniec spustila.





"No tak dobre... Ale najbližších 200 rokov vám budem robiť svadby výlučne ja! A ty mi dovolíš zajtra ti nakúpiť všetky kúsky oblečenia... a ty ich budeš nosiť!" Škoda už som sa tešila, že ten zvyšok zabudne dodať. Ja som jej a Rose sľúbila už predtým, že s nimi pôjdem na nákup ale nie, že tie veci budem aj nosiť! Už vidím toe korzety a to spodné prádlo, čo sa na mňa pokusia navliecť! To bude horor ešteže som Edwarda presvedčila, že pôjde so mnou. Veď mi predsa sľúbil, že ma už nenechá nikdy samú. Takto sme sa bavili až do hlbokej noci a ja som sa pokúšala Alice presvedčiť, že mi vlastne nič netreba zajtra nakupovať. Trošku som si požičial aj Edwardovu schopnosť a tak som zistila, že moje presviedčanie bolo úplne zbytočné, pretože Alice už mala naplánovanú každú minútku strávenú v obchodnom dome.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

bol si tu???

klik

Komentáře

1 goofy_girl(vikina) goofy_girl(vikina) | 3. května 2009 v 22:04 | Reagovat

juuj opäť krásnaa kapitolka moja..tie vecka no konec a oblecenie na desat rokov odpredu no to napadne len teba :d už sa strasne tesím a dalsiu ...:D a tiež verím že nam vide aj to stretko .. a tiež daujem za pomoc s topu mojou neviem co by som si bey teba pocala .. moc moc lubim.. a ete raz kapitolka ola uchvatna .. cmuq

2 uuuzaaa uuuzaaa | Web | 5. května 2009 v 16:04 | Reagovat

klaaaaaaaaaaaaaasne:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama