17.kapitolka

25. dubna 2009 v 10:27 |  AFTER MIDNIGHT SUN...

Takže snažila som sa niečo napísť.. neviem či sa vám to bude páčiť... :P A ďakujem za komenty...



17.kapitolka


Bella:


V tom som si uvedomila, že ma zrazu zalial pocit pokoja. Nechápala som tomu ale bola som si istá, že s tým má niečo spoločné Aro. Hneď ako som si znovu spomenula na Edwarda vedela som, že som urobila veľkú chybu. Milujem ho a až teraz viem, že to spolu zvládneme. Vytrhla som sa Arovi z náruče a bežala som celým lesom za vôňou môjho najdrahšieho. Za Arom som sa ani neotáčala ale vedela som, že tam stále len stojí a snaží sa to všetko pochopiť svojej hlave. Ako saom tak bežala zrazu som ho uvidela. Ležal skľúčene na tráve a ja som si zrazu nebola istá, či robím správne. Zastala som takmer úplne neho a vedela som, že vie o mojej prítomnosti. Dobre priznávam použila som jeho schopnosť ale, čo iné som mala robiť? Myslela len na jedno... na mňa ako obímam Ara. Zatúžila som ho pobzkať a doslova sa neho vrhnúť ale ovládla som sa.


"Edward..." povedala som jemne. Nereagoval a tak som sa rozhodla, že budem viesť monológ. "... chcem ti povedať, že to čo si videl nieje tak ako si myslíš. Milijem len teba a budem milovať len teba. Nikdy medzi mnou a Arom nič nebolo. Prosím ver mi."


"Ako?? Povedz mi ako? Po tom, čo som videl... Ako. čo si mám o tom asi tak myslieť?" hovoril to trasľavým hlasom a mala som pocit, že sa každú chvíľu zosype.


"Vieš dobre aká som. Nebolo to dobrovoľné a mám taký zvláštny pocit, že.." nebola som si istá, či mu mám o mojich pochybnostiach a divných pocitoch povedať ale rozhodla som sa pre áno.


"Že?" povedal mi namrzene.


"Že má Aro novú chopnosť. Neviem to presne popiňísať ale akoby utlmoval alebo prehlboval pocity. Nieje to presne ako Jas ale je to dosť podobné."


"Pche! Choď s takýmito rečami za ním ale nie za mnou! Už s tebou nechcem nič mať. Myslel som si, že ma miluješ tak ako ja teba ale asi si ako každá!"


"Nie, Edward nenechávaj ma tu s ním." Povedala som s plačom a hodila som sa sa na zem. Už som to nevedela ustáť. To, čo spravil som nečakala prišiel ku mne a objal ma. Ale iba tak kamarátsky.


"Dobre poď so mnou." Povedal a chytil ma za ruku. Správal sa tak hrozne rezervovane až som sa neovládla a keď sme na chvíľu zastali hodila som sa mu okolo krku a z plnej sily som ho objala. On mi toto objatie opätoval ale ja som ho chcela mať stále bližšie pri sebe. Spomínala som, aké to bolo predtým ako som odišla.


"Edward ja chcem aby to bolo ako predtým." Povedala som mu po pravde. Stiahla som si celý štít, čo ho mierne zakočila a enchala som mu myslieť si moje myšlienky. Ukázala som mu minulosť...


"Ach Bella... Aj ja to chcem ale neviem, je to proste vo mne niesom si istý, či sa nespálim."


"Za risk to stojí." Povedala som z úsmevom a doslova a do písmenka som sa mu prisala na pery. Myslela som, že ma odstrčí alebo mi povie, že o mňa nestojí proste hocičo len nie to, čo sa stalo. Strhol ma na trávu a vášnivoma začal obímať a bozkávať. Konečne som bola s mojím Edom. A teraz ma už nikto nedonúti ho opustiť. Viem, že raz príde chvíľa, keď sa budeme navzájom potrebovať.


Edward:


Ležal som na tráve ani neviem ako dlho, no zrazu som začul blížiace sa kroky. Podľa vône som hneď vedel kto to je. Osoba, ktorú by som mal nenávidieť a nie milovať! Nezaslúži si to odo mňa. A viete čo je najhoršie? Ja som ju ľutoval a ona mi po tom všetkom spraví to, čo mi spravila. Podišla ku mne a začala sa ospravedlňvať. Hnevu však vo mne neubúdalo práve naopak. Mal som chuť jej chytiť hlavu a pustiť na ňu prúd ľadovej vody. Ovládal som sa až príliš ale ironické poznámky som si neodpustil. Nevedel som však ako ich zoberie Bella. Pozrela na mňa vystrašeným pohľadom, zbledla a potom už som videl ako leží schúlená v klbku na zemi. Nemohol som si pomôcť ale podišiel som k nej a objal som ju. To bolo to, čo potrebovala. Cítiť niekoho blízkeho. Potom sa mi zrazu otvorila jej myseľ. Mhol počuť jej myšlieky. Cítil som jej pocity a vedel som,že mi toto neukázala len tak náhodou. Konečne som pochopil,čo si vytrpela. Mal som sa oproti nej ako v raji. Avšak stále som si nebol istý, či mi niečo nezamlčuje. Nevedel som sa odhodlať jej plne dôverovať, no pokúšal som sa o to. Nakoniec som však súhlasil, že môže ísť so mnou ale správal som sa k nej ako ku obyčajnej kamarátke. Avšak som nerátal s tým, že sa na mňa doslova vrhne. Po ceste sa správala pokojne a neozývala sa ale akonáhle sme zastavili podišla ku mne a objala ma. Nie tak kamarátsky ako som predpokladal ale no... veď si domyslite. Ale nebol som ani trošku zdržanlivý objatie som jej opätoval túžil som mať ju celú len pre seba. Vtom zdvihla hlavu a hypnotizovala ma pohaľdom. Aspoň ja som mal taký pocit. A aby toho nebolo dosť pohľadom síce uhla ale vlepila mi na pery bozk hovoriaci o všetko. Bolo mi jasné, že moja zdržanlivosť je preč a tak som jej všetky tie bozky začal opätovať. Cítil som sa ako v siedmom nebi. Po dlhočiznej chvíli sa Bella ozvala.


"Mali by sme ísť. Nechcem aby ma Aro našiel." Povedala po tichu ale aj tak som začul ako zaváhala pri vyslovení jeho mena.


"Dobre. Niekomu ťa predstavím ak ti to nebude vadiť." Hovoril som to akoby nič hoci som cítil ako mi po bruchu behá miliarda motýľov. "A ešte niečo." Zastavil som ju.


"Áno?" povedala koketne. Heh...


"Milujem ťa a chcem urobiť ešte niečo kým sa vrátime."


"Dobre, tak do toho." Povzbudzovala ma.


"Isabella vezmeš si ma?" opýtal som sa a kľakol som si pred ňu. Bez váhania mi odpovedala áno a hodila sa mi okolo krku. Ja som si ju vyložil do náručia a celú cestu som s ňou takto utekal. Nebol som veľmi unavený ale pre istotu som ju zlžil. Keď som sa však priblížil k domu mojich francúzskych priateľov videl som všade dym. To nieje možné!!! Rýchlo som pribehol k domu ale po jeho obyvateľoch tu nebolo ani stopy.


"Poď." Povedal som Bella a rozbehli sme sa smerom domov. Arovi na naj záleží až priveľmi, keď robí takéto ... ehm... veci. Netuším kde môže byť Xavier a spol. ale kým nebude Bella v bezpečí tak ju budem od talianska a hocijakého nebezpečenstva držať, čo najďalej. Prešli sme celým Francúzskom no na jeho severe sme sa rozhodli, že si na noc prenajmeme izbu. Nech máme aspoň trošku súkromie a môžeme si niekde oddýchnuť.


"Bonjour, je voudrais un appartement pour deux presonnes s´il vous plaît." Povedal som dokonalou francúzštinou nejakému poslíčkovi, či kto to bol. (pozn. chcel by som apartmán pre dve osoby prosím vás.)


Chlapík nás zaviedol do malej ale útulnučkej izby. Bola presne akoby stvorená pre nás. Zaplatil som vopred a zamkol som za mnou a Bellou dvere.vzal som si Bellu do náruče a hodil som sa spolu s ňou na obrovskú posteľ. Tá to však nevydržala a obaja sme sa zrútili spolu s posteľou na zem. Nemohol som sa prestať smiať.


"Mne je sympatickejšia podlaha." Skonšatovala bella.


"Áno? Mne sa zas viac páči tá vaňa!" povedal som s výbuchom smiechu. Rýchlo sme sa obaja osprchovali a keď sme ležali v objatí na deke tak mi Bells rozpráva o Voltere. Ja som je zas porozprával všetko, čo sa dialo u nás a spomenul som aj Tanyu hoci je pravda, že len okrajovo.


"Ed... vieš na čo teraz myslím?" opýtala sa hoci vedela dopredu odpoveď.


"Nie... no hovor."

"Myslím na to, čo s nami bude ďalej."


"Na túto otázku neviem odpovedať ale viem čo sa stane v blízkej budúcnosti. Nespustím ťa z očí!" vykríkol som a majetnícky som ju objal. Vyzerala šťastne ale tiež na mňa stihla vrnúť namyslený pohľad. No nemôžem z nej. Trošku som nám pozmenil izbu pretože v tomto neporiadku aký tu bol pretým sa nedalo vôbec spať. Všede kopa pilín! no hrôza! A ináč už viem prečo mala Alice toľko postelí a to isté aj Rose s Emmetom:P. Dnes v noci sme sa spoločne s Bellou rozhodli na nič nemyslieť a mali sme obaja zakázené čo i len pomyslieť na to, čo sa dialo... :P Vzájomne sme si to zakázali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Alis Alis | Web | 25. dubna 2009 v 13:00 | Reagovat

Jéé...kRáSná kApitoLka!!!A ten obrázek na konCi je zLAtý..!!

2 goofy_girl goofy_girl | 25. dubna 2009 v 14:22 | Reagovat

juuj ... moja francustina .. no an nieco sa ta skola hodi ´:D:D no užastne a tou prosbou o ruku no tým si ma uuplne dostala ..:D:D to bolo uchvatne ... a ta postel ...:D:D jujky no ja sa už strasne tesim na dalsiu kapitolku a dufam že to bude cim skor lebo an tuto som musela dlho cakat .. :D:D:D a este nieco mohla si mi dat vediet že už si to tu hodila ... no nevadi aspon že som si na to spomenula ... cmuqiik . bol akrasnucka ...

3 Bells Bells | Web | 26. dubna 2009 v 16:16 | Reagovat

mooc ráda bych spřátelila, ale nevím, kde tě mám o to požádat, tak se, prosím nezlob, že svou prozbu píšu sem...:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama