15.kapitolka

13. dubna 2009 v 23:42 | sona |  AFTER MIDNIGHT SUN...

pridávam ďalšiu ale neviem, či to je čitateľné...posúďte sami:P
PS: kliknite si ze ake je vase francuzske meno: klik



Bella:





Po kúpeli som sa rozvalila na posteľ. Ponorila som sa do vlastných myšlienok a ani neviem ako dlho som tak lžala, no zo snenia ma vyrušilo zaklopanie. Ani som neotvorila oči a automaticky som pokynula nech dotyčný vojde. Bola som veľmi prekvapená, že vo dverách stál Aro. Vyzeral veľmi ustarostene a mala som pocit, že tie starosti mu robím ja. Bolo mi ho už aj trochu ľúto. Nemohla som si pomôcť ale niečo som k nemu cítila aj keď to bolo iné ako k Edwardovi. Podišiel k mojej posteli a keď som nereagovala prisadol si. Ležala som vedľa neho skrútená do klbka. Moja zvyčajná obranná reakcia. Aro ma začal ľahučko hladiť po vlasoch. Nebolo mi to nepríjemné práve naopak. Cítila som sa tak bezpečne aj keď som nechápala prečo, veď on mi zapríčinil toto všetko trápenie.





"Bella nechcem aby si sa trápila ale nemohol som si pomôcť."





"Tak ty si nemohol?!" ziapala som po ňom. "A čo ja??? Ja ťa nezaujímam???" netrpezlivo som čakala na jeho reakciu, ktorej som sa trošku aj obávala.





"Mýliš sa Bella. Zaujímaš ma viac ako hociktorá iná žena v tomto hrade." Ani som si neuvdomila a bola som v Arom náručí. Nevedela som si to vysvetliť ale neprekážalo mi to. Práve naopak cítila som sa oveľa pokojnejšie. "A Bella smiem ťa o niečo požiadať?"





"No spusť."





"Chcem ťa požiadať aby si dnešný večer strávila v mojej prítomnosti. Dnes už nechcem byť sám, nie, keď ťa mám pri sebe."





"Tak dobre." Povedala som s jemným úsmevom. Nechápala som tu zmenu v mojej nálade a ani pomyslenie na Edwarda ma nerozrušovalo. Vedela som, že raz sa Arovi budem musieť podrobiť vo väčšine toho, čo chce a preto som sa mu veľmi nevzpierala. Nechal ma na pár minút samú aby som sa mohla prezliecť. Ako som si stihla všimnú ešte pred odchodom mi na posteľ položil prekrásne červené šaty.



Keď som si ich obliekla sadli mi ako uliate. Len škoda, že ma v nich neuvidí miesto Ara Edward. Aj keď tak nad tým rozmýšľam tomu by som sa viac páčila bez nich. Ten pocit straty bol hrozný. Nechápala som ako je možné, že keď som s Arom na Eda ani nepomyslím ale hneď ako odíde pochytí ma pocit beznádeje.





"Tak čo povieš?" spýtala som sa, keď som zbadala Arov prekvapený pohľad.





"Si prekrásna." Povedal s neskrývaným obdivom. Podišla som bližšie k nemu a opýtala som sa.





"Tak načo je dnes všetka táto paráda?"





"Chcel som ťa previesť jarnou záhradou ak môžem. A potom, čo takto sa dlho do noci zhovárať pri kozube?"





"Tak dobre... táto myšlienka sa mi páči." Potešil sa ešte viac. Ani som netušila, že na Arovi niekedy uvidím takýto úsmev. Ponúkol mi rameno, ktoré som ochotne prijalaa zavesila som sa na Ara. Prechádzali sme sa po celej obrovskej zákrade. Prekvapilo ma, že tam bolo strašne veľa ruží. Zaujímao by ma, kto sa im tu stará o záhradu. Obaja sme si sadli do mäkkučkej trávy a ja som si dokonca ľahla. Nevadilo mi, že mám na sebe drahé šaty a ani to, že v tráve sa sem tam mihotali kvapôčky vody.






"Toto je prekrásne!" povedala som a oči mi žiarili šťastím.





"Ja viem. To miesto je mojim útočiskom. Chodím sem často premýšľať a bol by som rád keby si sem chodiela z času na čas so mnou." Povedal, priblížil sa svojou tvárou úplne k tej mojej a chcel ma pobozkať. Ja som mu tp však nedovolila. Necítila som sa pripravená. Možno raz ale teraz ešte nie. Miesto pier som mu k tým jeho priložila ruku. Nielenže mi ju pobozkal ale ešte si ju aj k sebe pritiahol tak, že mňa až zdvihol zo zeme a privinul si ma k sebe. Nemôžem to však prirovnávať k Edwardovmu objatiu. Pri spomienkach s ním som sa znova rozrušila. Triasla som sa úplne celá a oblial ma studený pot. Čo keď si to teraz užíva s nejakou novou upírkou a na mňa už dávno zabudol?? Ale veď to je len týždeň tak skory by nezabudol že? Presviedčala som sa sama. A potom, zrazu ma zalial pocit pokoja a bezpečia a privinula som sa k Arovi bližšie. Opatrne som ho ešte pobozkala na krk a rozlúčila som sa. Chcela som byť chvíľu sama a uvažovať sama nad sebou a nad mojou budúcnosťou.





Edward:





Bežal som bezcieľne lesom s nemal som chuť sa zastaviť. Cestou som si ulovil pár malýych medveďov ale nakoniec som sa rozhodol, že musím ísť domov. Vedel som, že to je to čo musím urobiť ale tiež zmiznem z ich dosahu, čo najďalej. Prišiel som až k našim dverám a potom so ju ucítil. Tanya! Odfrkol som si. Ako sa opovažuje. Tá malá zmija! Otvoril som dvere a ani som sa neopovažoval pozdraviť sa. Nechápte ma zle ale hneď ako som vošiel, na zemi v obývačke som zbadal Alice ako spolu s Tanyou živo debatujú. No pardon! Rýchlo som okolo nich preletel a vybral som sa do svojej izby. To som však nemal robiť. Všade som Bellu videl a cítil. Bolo to akoby mi mi niekto otváral moje ešte nezahojené rany znova a znova. Nepobudol som tu dlho a radšej som sa vybral do Carlislovej pracovne. Tam nezvyklo chodiť veľa ľudí a mohol som tam mať pokoj. Ach sladký pokoj. Zobral som si do rúk prvú knihu na ktorú mi padol pohľad a zanietene som sa do nej začítal. Nevnímal som okolie a preto som bol veľmi prekvapený, keď som nad sebou zbadal stáť Alice.





"Môžem?" opýtala sa ma.





"A mám na výber?" smutne som sa usmial.





"Edward viem, že ťa... ťa jej odchod veľmi mrzí ale nemôžeš sa takto ďalej trápiť. Ale je to už tretí deň a ty si ako chodiaca mŕtvola. Viem, že ti Tan veľmi nepomáha ale daj jej šancu. Len kvôli mne. Prosím." Prosila ma Alice.





"Alice toto, čo teraz poviem ti viac už nepoviem. To prečo som na Tanyu naštvaný je vec medzi mnou a ňou a ver, že je to všetko len jej vina! A pravdupovediac nemám ani najmenšiu chuť jej niečo odpúšťať!" vyštekol som na ňu. Týmto už bola pre mňa celá debata ne tému Tanya a ja uzavretá.





"A Edward?"





"No?"





"Nechoď tam za ňou." Povedala skeslo Alice. Obaja sme vedeli na koho naráža. Takým nepísaným pravidlom bolo, že Belline meno sa v našej rodine po jej odchode nevyslovovalo. Po jej odchode sa všetci zmenili. Rose to nevedela rozdýchať, pretože si ju už obľúbila. Bol som rád, že aspoň ona stojí pri mne v mojom súkromnom boji s Tanyou. Mala ju vždy rada ale nikdy neboli veľké priateľky. Nie ako to bolo medzi ňou a Alice alebo Bellou.





"Vieš dobre, že musím. Ale nie hneď musím si to trošku premyslieť."





Nakoniec za mnou prišla aj Rose a donútila ma dotrepať sa do obývačky. Nevidím v tom význam ale, čo pre svoje milé sestričky nespravíte? Nemal som to však robiť, pretože tam sedela aj Tanya! Myslela len na jedno. Ako sa mi ospravedlniť. To bolo ešte dobré ale nemohol som zniesť to, čosi myslela Alice. Tá od ktorej by som to nikdy nečakal. Rzmýšľala nad tým ako by nám to s Tanyou seklo a podobné veci! Rozhnevalo ma to až tak, že som sa rozhodol konať, Išiel som do izby, kde som sa prezliekol a vzal som si len nutné veci. Zišiel som dole a všetci už vedeli, vďaka Alice, čo som sa rozhodol urobiť. Nevyhovárali mi to z hlavy pretože vedeli, že by to bolo márne. A mali aj pravdu. Esme ma materinsky objala a myslela na to aby som jej sľúbil, že sa určite vrátim. Nebol som si istý, či to dodržím ale rozhodol som sa jej to prisľúbiť. S Emmetom sme sa "mackovsky" objali, potom prišiel na rad Jas, Alice, Rose, Carlisle a nakoniec Tanya, ktorej som iba zo slušnosti podal ruku. Rozhodol som sa ísť do Francúzska za našimi známimy Duguayovcami. Boli asi v mojom veku a to aj po ľudskej ale aj po upírskej strane. Živili sa ako to volali pol na pol ale men to neprekážalo. Nikdy to totiž nerobili v mojej prítomnosti. Boli traja: Xavier, Zacharie a Jeannine (pozn. 1baba 2 chalani). Veľmi príjemný a každý si ich vždy obľúbil, vrátene mňa...:P chcel som tam pôvodne ísť s Bellou ale nejak to nevyšlo. Našťastie o nej nijak nevedeli a tak som tam mohol ísť bez toho aby sa ma vypytovali zbytočné otázky. Z domu som sa rozbehol vírom stromov a prekrásnych lúk. Bežal som takto celé tri dni až som sa nakoniec dostal k atlantickému oceánu. Nechcelo sa mi plávať a asi aj keby sa mi chcelo nerobil by som to. Nastúpil som na prvú loď akú som stretol a hor sa do Francúzska! Strašne som sa na nich tešil ani to neviem poriadne opísať. Celá cesta mi trvala päť dní až som sa nakoniec dostal do maličkého mestečka Chamonix vo francúzskych Alpách. Bolo tu prekrásne. Slnko zvesela svietilo ale našťastie som mal pokožku dobre zahalenú. Trošku nervózne som zaklopal, pretože nevedeli nič o mojom príchode. Otvorila mi maličká Jeannine. Keď ma zbadala vrhla sa mi do náručia a nechcela ma pustiť. Musel som ju zo seba doslova striasť. Pustila ma do ich domu, ktorý sa po celý ten čas ani trošičku nezmenil. Zaviedla da oývačky, kde sedel zvyšok ich málopočetnej rodinky. Ich reakcia bola podobná ale Jeannina, ktorá mimochodom práve obdivovala moje vlasy. Ach jaj typická Jean. Pýtali sa ma na to, čo robím a čo sa u nás v rodinke zmenilo. Povedal som im všetko aj o Belle a dosť ich to zobralo. Tiež by to od Ara nečakali a ani netušili aký ho k tomu mohol viesť dôvod. Potom sa rozrozprávali o sebe. Xavier si urobil ďalšiu výšku a dokonca sa nám aj zamiloval. Keď som to počúvak smial saom sa celý ten čas. Je to nejaká upírka z Talianska ale nechala ho po spoločnej noci. Chudák ani jeden z nás nikdy nemal šťastie na baby. Zacharie zas dostal ževraj ponuku v nemocnic, čo h veľmi potešil. Vždy obdivoval Carlisla a chcel ho raz zastúpiť. Ako vidím podarilo sa mu to. No Jeannine vraj začala chodiť znovu na strednú. Po týchto všetkých príbehoch, ktoré som si vypočul, som mal strašnú chuť si oddýchnuť. Tak som sa ospravedlnil, že už pôjdem ale donútili ma, že musím byť u nich. A tak teraz ležím na obrovitánskej posteli (mimochodom je to tá, na ktorej som ležal aj pred desiatimi rokmi) a uvažujem nad všetkým možným i nemožným.


a ešte pridávam fotku belinej izby vo voltere:P

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

bol si tu???

klik

Komentáře

1 goofy_girl goofy_girl | 14. dubna 2009 v 0:08 | Reagovat

asi sa budem opakovať ale mne to neva.. kapitolka bola prekrásná no preoste úchvatná..šaty krásne šak som ich pomáhala vyberať nie..:D záhradá omg.. ale ten Edwarov pohľad je najkrajší ten sa ti naozaj vydaril... už sa teším na pokračko dúfam že ďalšia kapča bude čím skôr ..:D:D :-*

2 Veronika Veronika | 15. dubna 2009 v 12:59 | Reagovat

ehm... konečne som sa dostala "plnohodnotne" na net :P Kapitolky boli krásne, úžasné, teším sa neskutočne na ďalšiu a tie šaty!!! Proste krása... aj ja také cem! :D:D:D:*

3 Cherry-SB♥ Cherry-SB♥ | Web | 16. dubna 2009 v 15:13 | Reagovat

heh tak ja som to este nezacala citat..xD ale idem sa do toho pustit od zaciatku,od prvej kapitoly:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama