14.kapitolka

10. dubna 2009 v 21:21 | sona |  AFTER MIDNIGHT SUN...
takže rpidávam novú kapitolu. je trošku smutnejšia ale top bude asi pesničkami aké počúvam pri písaní. budem musieť zmeniť repertoár lebo z tohto urobim za chvíľu tragédiu:P komenty potešia a ešte sa chcem všetkom poďakovať, čo boli na stretku. Prefektne bolo a hlavne kopec srandy... chcem sem hodiť aj fotky len musim vybrať aké... :P tak a už iba prajem príjemné čítanie:P



14.kapitolka


Bežala som lesom až kým som sa nezastavila v blízkom meste Seatle. Nemohla som predsa ísť do Veltery pešo nie?! Vošla som na jedno parkovisko a "požičiala" som si jedno krásne autíčko. Bolo to alfa-romeo v čiernej farbe. Keď sa náhodou vrátim takéto si aj kúpim. Mala som šťastie, že bolo natankované ale aj tak som ešte musela zájsť do banky. Niečo málo som tam mala a niečo málo som dostala od Cullenovcov. Hlavne od Alice, ktorá myslela na všetko. Všetko som mala prichystané a tak som sa vybrala na cestu. Za necelý deň som prešla skoro celou Amerikou. Vo Washingtone som sa zastavila a kúpuila som si letenku do Talianska. Nanešťastie sa letelo iba Ríma, čiže aj tam som si musela zaobstarať dopravu a ešte by sa asi aj patrilo si kúpiť niečo na seba. Mala som šťastie, pretože po prílete nebolo v Ríme slnečno ale zamračené. Asi by som ťažko vysvetľovala prečo žiarim. Vbehla som do prvého obchodu a kúpila som si jednoduché čierne rifle, nejaký top a čierne topánočky na podpätku. Alice ma už nakazila! Hneď jako som si toto pomyslela rozosmiala som sa no potom som sa cítila veľmi stiesnene. Bola som sama, na všetko sama. Kvôli ich šťastiu som sa vzdávala svojho. V duchu som sa obávala, čo ak si Edward nájde inú a na mňa zabudne. Alebo čo ak ma bude chcieť prísť zachrániť a zabijú ho! Toho druhého som sa obávala viac. Zobrala som prvé autíčko, ktoré som stretla. Nebolo to až také ťažké jako som predpokladala. Cesta mi ubehla dosť rýchlo. Celkom mi to trvalo tri dni, kým som sa dotrepala sem před Volteru. Tentokrát však už svietilo slnko a tak som si musela kúpiť aj nejaké rukavice aby som sa mohla dostať cez bránu. Najprv na mňa chlapík při bráne divne pozeral ale nakoniec sa rozhodol, že nebude robiť problémy. Vošla som do města ale nemala som ani potuchy kam mám ísť. Všade bolo plno uličiek, domov… bola som z toho až zhrozená. No potom som zbadala vežu s hodinami a při nej nehybne postávala jeden z nás. Vystúpila som z auta a podišla som k nemu. Sice bolo slnečno ale ja som sa prechádzala v tieni budov a vyhýbala som sa každému lúču.



"Ahoj." Ozdravila som upíra asi v mojom veku. Nechcela som ho uraziť ale tikanie mi k nemu sedelo viac.



"Zdravím, môžem ti pomôcť?" spýtal sa potichu ale ja som ho počula až priveľmi dobre. Bola som rada, že mu to tikanie nevadilo a tiež sa pridal.



"Možno aj áno. Potrebujem ísť za Arom."



"Aj by som ti pomohol ale mám zákaz niekoho tam púšťať." No a čo teraz? Keď ma nepustí neviem ako by som sa tam dostala. Ale jedno viem, pomsta by potom bola sladká!


"No myslím, že sa Aro veľmi poteší, keď ma uvidí a určite mu to nebude vadiť a keby aj náhou vadilo beriem celú vinu na seba." Povedala som a pohľadom som ho zvádzala. Najkôr sa mračil ale nakoniec sa milo usmial a povedal.


"Tak dobre. Ináč ja som Félix."


"Volám sa Isabella ale rpiatelia mi hovoria Bella." Podali sme si ruky a Felix mi ukazoval cestu. Preplietali sme sa uličkami a ja som sa už pri druhom odbočení stratila a bola som si istá, že by som späť netrafila sama. Celoucestou mlčal a mne to začínalo byť nepríjemné. Nedávala som to však najavo a iba som mlčala s ním. Teraz sme už boli v podzemí a stretli sme aj mnoho iných upírov. Felix sa s niektorými pozdravil a pri jednej veľmi milej upírke sme sa zastavili.


"Heidy," oslovil ju,"toto je Bella a chce ísť k Arovi. Ja musím byť na stráži môžeš ju tam odprevadiť?" Heidy trošku zbladla keď Felix vyslovil Arove meno. Neviem prečo ale týto upíri sa ho poriadne obávajú.


"Tak dobre. Poď." Pokynula mi Heidy. "Bella, nechcem byť drzá alebo vtieravá ale nechápem prečo ideš za Arom dobrovoľne..."


Nedokončila to peretože som ju prerušila. "Vieš, ide o jednu vec, ktorú si s ním chcem vybaviť a ku ktorej by som sa nerada vracala. Nehnevaj sa ale toto sa naozaj týka len Ara a mňa." Povedala som milým a trpezlivým tónom.


"Ah... ináč tu to je... mám ťa ohlásiť alebo tam vkročíš sama?" neisto sa ma spýtala.


"Pôjdem sama. Nechcem aby si mala náhodou nejaké problémy s Arom. Ďakujem a dúfam že sa ešte stretneme." Rozlúčili sme sa a ja som prešla dverami. Na konci obrovaskej miestnosti boli tri tróny ale len jeden bol obsadený. Sediace som spoznala, bol to určite Aro. Vyzeral utrápene a prekvapene, keď ma zbadal. Celá táto trónia miestnosť, ako som si ju nazvala bola bielo čierna. Pomaly som sa začala približovať k Arovi a moje kroky sa poradne ozývali. Až keď som bola pá centimetrou od Aro, všimla som si, že tu niesme sami. Vedľa trónu sa krčilo mladé dievča a zazeralo na mňa. Z jeho druhej strany bol chlapec takmer rovnaký ako to dievča. Tipovala som, že sú súrodenci. Stála som už celkom blízko Ara keď sa strhol akoby zo šoku. Mohol mať akolo dvadsať maximálne ale vyžarovala z neho autorita. Bol veľmi pekný aj keď nie až tak ako môj Edward. Keď som si na neho spomenula vydral sa mi z krku vzlyk. Dúfala som, že to nikto nepočuje ale opak bol pravdou. Aro ku mne pribehol a veľmi opatrne ma objala ako priateľ. Veľmi dobrý priateľ. Potrebovala som utešiť a tak som ho nechala. Medzitým ešte vyhnal ako som sa dozvedela Jane a Aleca z trónej miestnosti. Trochu som sa upokojila a odtiahla som sa od neho. Mojou veľkou chybou bolo to, že som až priveľmi dôverovala ľuďom.


"Isabella, prečo si prišla za mnou? Myslel som si, že ma už nikdy nechceš vidieť a teraz tu stojím pred tebou..."


"Prečo?! Myslím, že to vieš pridobre! Ed-warda milujem a ty si mi ho chcel zobrať." Tentoraz som sa úplne zosypala a ledva som stála na nohách. Avšak ani to ma neodradilo a začalo som po Arovi kričať. "Povieš mi, že ma miluješ a chceš mi zabiť moju najväčšiu lásku a rodinu?! Alice ťa videla Aro to nezaprieš!" nevadela som si pomôcť ale musela som to urobiť. Prišla som k nemu až úplne blízko a z celej sily som mu strelila facku. "Nedovolím ti to, rozumieš?" povedala som tento raz potichu.


"Prepáč ale nemôžem dopustiť aby si sa ty stala jeho ženou... Isabella ty máš vládnuť po mojom boku! A neskrivým mu ani vlások pod jednou podmienku."


"A tá je?" povedala som už veľmi netrpezlivo. Vedela som, že toto ma bude stáť veľa. Veď ktorá predomnou mu strelila facku?! Alew neľutovala som, že som to urobila práve naopak spravila by som to aj viackrát....


"Ostaneš tu so mnou vo Voltere a vydáš sa za mňa." Predniesol to ticho ale ako som to počula chcela som sa zabiť. Ibaže tým by som nič nevyriešila práve naopak.


"Nnnn-ie, prepáč ale to nemôžem spraviť. Ja ťa... ťa proste nemilujem."


"Notak Isabella, závisína tom osud tvojej rodiny. Ale rozhodni sa ako chceš." Vedela som, že všetky svoje slová myslí vážne, pretože som používala jeho schopnosť. Dotýkala som sa ho tak aby o tom nevedel a darilo sa mi to.


"Tak potom tu zostanem ale tá svadba bude musieť počkať až kým nepoviem dobrovoľne áno. A kým tu budem neublížiš im tak je?"


"Áno presne tak." Iba som potom prikývla a spustila som.


"Dobre ale teraz by som sa rada prezliekla a oddýchla si. Táto cesta bola veľmi dlhá."


"To ti verím." Pousmial sa, čo som ja nemohla spraviť a zaviedol ma do prekrásnej bielo modro čiernej izby. Bola menšia ale mne to neprekážalo. Bola som šťastná, že sa môžem po tých troch dňoch zhodiť na posteľ a nerušene premýšľať. Nechal ma v nej samú začo som mu bola veľmi bvďačná. Teraz som premýšľala nad odchodom, nad mojimi rozhodnutiami a nebola som si istá, či robím správne. Neovládateľne mi tiekli po lícach slzy. Keď som sa trošičku upokojila vzala som si nové oblačenie zo skrine a hodila som si sprchu. Bolo to veľmi príjemné. Rozhodla som sa umyť si a natočiť vlasy. Bola om veľmi prekvapená, že sa v tejto kúpeľni nacháadzal aj fén. Vtedy som až zazrela svoj odraz v kúpeľni. Vyzerala som ako chodiaca mŕtvola. Moja tvár bola ztrhaná a keďže som sa kŕmila minimálne pár kíl som aj schudla. Vrátila som sa v utráku do izby a vzala som si malú kozmetickú tašku, ktorú mi predpokladám zabalila Alice. Ona myslí snáď na všetko... moja malinká sestrička. Ach ako veľmi mi chýbala. Musím sa však naučiť nemyslieť na to a zaoberať sa niečím iným.


Edward:


Nepozdávalo sa mi, že sa Bella nevrátila a rozhodol som sa ísť za ňou do našej spálne. Tu však nebola a ani v kúpeľni. Prešiel som pohľadom znova celú izbu a zbadal som na mojom stole dva papiere, a na každom bolo venovanie. Vzal som ich do rúk a vbehol som do obývačky. Išiel som rovno za Alice, pretože som tušil, že o tom niečo málo alebo skôr veľ vie. Z nej som však veľa nevytiahol a tak som si rozbalil môj list. Čital som ho asi desaťkrát a keď ma prerušili hodil som ho na zem a ten druhý som podal Alice a rozbehol som sa do svojej izby. Nechápal som ako mi to mohla urobiť a ako to mohla urobiť tak aby som si ničoho nevšimol. Chcel som sa rozbehnúť a zastaviť ju hoci som vedel, že je to márne. Prečom som ja idiot nešiel do tej izby s ňou! Veľmi som si to vyčítal a chcel som sa kvôli tomu poriadne potrestať.


"Môžem?" opýtala sa Alice opatrne. Prikývol som a ona sa mi to snažila všetko vysvetliť. Opisovala mi jej víziu, bellin vystrašený pohľad a jej plán. Alice sa pri mne úplne zosypala a vzlykala mi v náručí. Utešoval som ju hoci som na tom vnútorne bol ešte horšie ako ona. Cítil som sa veľmi osamelo a stiesnene. Moja malá Bella je preč a to všetko len kvôli mne!!!! Chcel som byť sám ale nemohol som ju nechať samú. Pomaly som nás oboch zdvihol zo zeme a zamieril som si to k ostatným. Všetci sa tvárili skľúčene. Bolo mi ešte horšie a preto som Alice ba doviedol k Jasovi a sám som odišiel z domu. Počul som ešte ako niekto povedal nech ma nechajú ísť a potom sa vôkol mňa rozprestieralo iba ticho. Zamieril som si to na moju milovanú lúku a ľahol som si na zem. Spomínal som ako sme tu boli s Bellou prvýkrát a potom po jej premene a potom minulú noc. Z môjho premýšľania ma vytrhol zvuk, ktorý nezapadal do zvukov lesa. Otočil som sa a zbadal som Tanyu. Chcel som ju vyhodiť z lúky ale vedl som, že by juto zranilo viac ako by bolo potrebné. Posadil som sa veľmi nemotorne a pozrel som na ňu utrápeným pohľadom. Nechápala prečo a tak som jej veľmi v skratke vysvetlil, čo sa v poslednom týždni odohralo. Hlavne čo sa odohralo pred chvíľou. Priblížila sa ku mne a sadla si presne oproti mňa. Snažila sa ma upokojiť ale mne sa zdalo, že to robí len horším. Snažil som sa ju veľmi nevnímať ale to som nemal robiť. Presne v tej chvíli sa totiž ku mne priblížila a urobila to, čo chcela spraviť už dávno. Z celej sily ma pobozkala, no ja som jej ten bozk neopätoval. Práve naopak odtlačil som ju zo seba a utiekol som preč. Niekde kde budem môcť byť sám. V diaľke som počul ako ešte povedala, že juu to mrzí. Ja to nechápem. Prečo musí všetko kaziť! Moja priateľka ňou prestáva byť, moja jediná láska ma opustila. Strácam svoje šťastie.


Sú slzy. Slzy bolesti, nesplnených snov.
Čo človek chce, to nemôže mať.
Vrece šťastia niekto iný roztrhol
a on svoje sny nechce, nám, úbožiakom dať.

Sú slzy. Krvavé kvapky nám stekajú po tvári,
krv vyjadruje bolesť nášho života.
To, čo mohlo byť krásne je už dávno za nami.
V tom vreci je našich snov sloboda.

Sú slzy. Stekajú po lícach a padajú na zem,
padajú a nikto ich nezbiera.
Každá kvapka je jeden nesplnený sen
A bez toho sna človek umiera.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

bol si tu???

klik

Komentáře

1 goofy_girl goofy_girl | 10. dubna 2009 v 22:30 | Reagovat

moja ja ta zaškrtím, ty ma chceš rozporcirovať no toh sa nedockaš lebo ja to sprvim ako prvá prečo si to takto ukončila? mala si pravdu že to neprežijem...  este k tomua j ta asnička na konci ty ma chceš vážne zabiť ja tu placek chapes .. jooj .. no ale teray ku kapitoke bola krásna pacial sa mi ta facka a aj to že Ed Tanyu odmietol a dúfam že t aj tak ostane.. ale s tým koncom si ma dorazzila no prepáč ale je to tak ja poitrebujem pokračovanie lebo inak to psychicky nezvládnem... :´-(

2 Crazy Angel Crazy Angel | Web | 10. dubna 2009 v 23:19 | Reagovat

OKAMZITE POKRACKOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOO .. JA NEVYDRZIM.. BEZ POKRACOVANAAAAAA

3 Cherry Cherry | Web | 11. dubna 2009 v 15:53 | Reagovat

jasne mozeme spriatelit:D

4 Cherry-SB♥ Cherry-SB♥ | Web | 11. dubna 2009 v 22:14 | Reagovat

nwm..hod mi na diplom jaspera s alice:D

5 Alis Alis | Web | 12. dubna 2009 v 18:41 | Reagovat

Krasná kapitolka..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama