9.kapitola

15. března 2009 v 19:05 |  AFTER MIDNIGHT SUN...
Táto ja zlomová... skončuila som definitívne s dejom od Meyerovej pretože sa mi to tam potom až tak nepáčilo... hlavne ten ďalší diel... Neviem, či je to vôbec čitateľné a keď nie dajte vedieť hneď ju stiahnem....


Za malú chvíľku sa vrátila do izby a ja som dal ruky znovu pred seba aby mi mohla 'skočiť' do náručia. Nerozhodovala sa dlho.
"Tak, čo so mnou plánuješ dnes robiť?" opýtala sa nedočkavo.
Chytil som ju ešte pevnejšie a pošepol som jej: "No chystám sa ťa mučiť mojou prítomnosťou a tiež ťa chcem zaviesť k nám domov. Teda ak s tým súhlasíš..."
Nestihol som ani dopovedať a už súhlasila. Rozosmialo ma to a Bella sa začala smiať tiež.
"Páči sa mi, keď sa takto smeješ." Priznala sa a sklopila pohľad. Videl som ako sa červená. Takýto uvoľnený som však nebol veľmi dlho. Naposledy, asi keď som bol s Tanyou ale tiež to nebolo ono. Z tohto môjho rozmýšľania ma vytrhol zvuk telefónu. Najskôr som sa obzeral ale zistil som, že je to ten môj.
"Áno?"
"Braček mám pre teba dobrú správu. Dnes budeme mať návštevu. Prídu naši priatelia z Denali." Dobre tak tú návštevu nášho domu si nechám na potom, to nevadí. "A ešte niečo... Priveď so sebou Bellu lebo viem, čo si chcel urobiť!" povedala káravo Alice. To je hrozné, pri nej si súkromie neustrážim. V duchu som sa uchechtol.
"Počkaj, počkaj a o ktorej vlastne prídu?? A... čo na to Rose?" keď som vyslovil Rosino meno Bella sa až strhla.
"Dnes o piatej a neboj sľúbila, že sa bude snažiť správať slušne. Už musím, veď vieš treba všetko pripraviť. A má to ešte jeden háčik. Chela by som ísť s Bellou na nákup takže mi ju pekne krásne spracuj. Ja viem aj ja ťa mám rada." No to je super!
"Bella, mám pre teba jednu správu s malinkým háčikom. Dnes k nám prídu ďalší ako sme my, naši priatelia z Denali. Dlho sme ich nevideli ale musíš tam byť aj ty. Carlisle a zároveň aj ja ťa o to žiadam."
"Dobre, ale mám taký pocit, že to ešte stále nieje všetko. Tak je?"
"No... Ako ti to... Alice po tebe chce malú maličkosť."
"Áno?"
"Chce aby si s ňou išla na nákup."
"Och môj bože! Edward nedá sa tomu vyhnúť, veď vieš ako ja neznášam nákupy." Vzdychla si a chytila sa za hlavu.
"Ja mi to ľúto ale nie." Jemne som jej prešiel rukou po chrbte. Vyzerala, že ťažko premýšľa a ja som ju neprerušoval.
"Tak dobre ale mám aj ja podmienku. Ty ideš so mnou," povedala a zasmiala sa. No super mohol som si myslieť, že s mojou sestrou nebude chcieť ísť sama. "A kedy to má byť?"
"Čo najskôr. Takže mám taký pocit, že by si si mala dať raňajky, lebo sa mi zdá, že na túto ľuskú vlastnosť pri tebe často zabúdam." Povedal som previnilo. Hneď vyskočila na nohy a išla k dverám. Ja som ju nasledoval až do kuchyne, kde som si sadol na jednu zo stoličiek a čakal som kým sa naraňajkuje.
"Bella?" opýtal som sa opatrne.
"Hmm?"
"Myslím, že by si ešte mala nechať Charliemu odkaz."
"To je naozaj dobrý nápad. Ale, čo mu mám napísať?"
"Ja neviem, napíš mu, že ideš k Alice napríklad. Čo bude aj čiastočná pravda," navrhol som.
"Čo by som si ja bez teba počala. Ty môj záchranca." Povedala a do ruky vzala poznámoný blok. Napísala tam kratučký odkaz. Potom sa išla prezliecť a ja som ju medzitým počkal pri schodoch. Nevšimla si ma a tak keď schádza dole vrazila do mňa plnou rýchlosťou. Našťastie ma nezhodila. Môj výraz bol prekvapený a pobavený zároveň a nanešťastie sa mi ho nepodarilo skryť. Jemne som ju chytil okolo pása a pritiahol som si ju, čo najbližšie k sebe. Pri mojich dotykoch sa zachvela. Tvár som mal ani nie pár centimetrov od tej jej ale tá vzdialenosť bola mučivá. Priblížil som sa a jej zrýchlený dych ma zohrieval na pokožke. Jemne som ju pobozkal. Teraz som už vedel, že to zvládnem. Musel som, keď ju mám priviesť k ostatným a k Tanyi.
"Vyzeráš úžasne."
"Ďakujem," povedala a znova sa začervenala. Tak sa mi to páči. Asi ju budem musieť privádzať do takýchto situácií častejšie. Aby ste vedeli, mala na sebe modrú blúzku s výstrihom do V a biele rifle. Vyzerala v tom naozaj neskutočne ...sexi... . Pri dverách sa rozozvučal zvonček a ja som presne vedel kto to je. Vyslobodil som Bellu s môjho objatia a chytil som ju za ruku.
"Ahojte, kde toľko trčíte?" povedala Alice so smiechom. Čo to je dnes s tým dňom? Všetci sa smejú.
Ach braček, fakt vám to spolu sedí. Hodil som po nej zamračený pohľad a ona iba veselo potriasla hlavou. Keď ja si nemôže pomôcť a dobre už idem myslieť na niečo iné. Nato na mňa vyplatila jazyk. Bella nás iba pozorovala a snažila sa zadržiavať smiech.
"No idete už?" teraz to Alice povedala veľmi netrpezlivo.
"Hej jasné, pracuje sa na tom." Všetci sme spoločne nastúpili do Alicinho PORCHE a vydali sme sa na "smrť". Výnimočne som jej dovolil šoférovať ale to len preto, aby som mohol byť pri Belle, čo najbližšie. Mlčky sme všetci sedeli teda až na Alice, ktorá si pospevovala pieseň WE ARE THE CHAMPIONS. Na Belle bolo po ceste vidieť, že je trošku nesvoja a ja som sa ju snažil čo najlepšie upokojiť. O malú chvíľku sme boli pri nákupnom stredisku. Dúfam, že to prežijem! Alice doslova radostne vyskočila z auta, zatiaľčo ja som počkal, kým vystúpi Bella. Už viem, čo myslela Alice tými odplatami. Najprv sme išli k topánkam. Chudák Bella, vyskúšala najmenej 30 párov topánok a ja som tam celú dobu len tak postával. Keď sme z toho obchodu vyšli dostal som hŕbu tašiek. Aspoň viem, že som na niečo užitočný. Prešli sme asi 15 obchodami s dámskym textilom. Alice bola šťastná a ja som mal radosť z nej. Takto som ju videl len párkrát a naposledy, keď sme hrali tú prekliatu hru. Po hodine som mal tašiek až až a rozhodol som sa Alice trošku krotiť. Veď môžeme ísť aj nabudúce, no nie? Rozhodol som sa, že vezmem Bellu na obed. Objednala si malú pizzu a čo som si dal ja to poznáte. Ale nie... nedal som si nič. Ach, už vidím tú malú potvorku ako sa blíži k nášmu stolu a v ruke má ďalšie tri tašky. Ja z nej už normálne nemôžem. Radšej sa ani nepýtam, čo by to bolo keby s nami bola aj Rose.
"Ahojte hrdličky," pozdravila Alice. Tentokrát som neodpovedal ja ale Bella.
"Ooo Alice myslíš, že po tebe v tých obchodoch aj niečo zostalo?"
"Keď ja si nemôžem pomôcť..." odpovedala a hodila na Ballu psí pohľad. Chvíľu na to sme sa všetci váľali po stole.
"No, myslím, že je načase ísť," ozval som sa, keď nás ten smiech ako tak prešiel. Všetci sme naraz vstali išli sme k autu.
"Edward mohol by si teraz šoférovať?"
"Jasné nieje problém... respektíve ak si to vybavíš s Bellou," uchechtol som sa a ukázal som na Bellu. Ona iba prikývla. Aká škoda.
"Ale dupni nato lebo sú štyri a ešte sa musím stihnúť prezliecť."
Kým som ja šoféroval, Alice Belle hovorila všetko o našej rodine, o Vuturiovcoch a o našich priateľoch z Denali.
Mám jej povedať aj o tebe a Tanyi? Radšej som pokývol hlavou. Raz jej o tom určite poviem ale chcem to byť ja a nie niekto iný. Pre domom som zastal aby mohli vystúpiť a auto som zaviezol do garáže a kým stihli otvoriť dvere, už som bol pri nich. Jemne som chytil Bellu za ruku a viedol som ju do obývačky. Všetci tam živo diskutovali ale keď som vošiel utíšili sa.
"Áaa Bella, rád ťa znovu vidím. Cíť sa tu dobre." Podišiel k nej Carlisle a podával jej ruku. Potom ho vystriedala Esme, ktorá mi ju skoro udusila. Emmett sa na ňu hodil, div že nespadla. Za to si vyslúžil od Rose pohŕdavý pohľad ale nakoniec aj ona podišla a opatrne si obe podali ruky. Jasper sa po desiatich minútach dorozprával s Alice a potom sa aj pozdravil.
"Poď." Pošepol som jej. Nemusel som to zopakovať, pretože ma v tesnom zástupe nasledovala. Jej rýchlosť sa mi však nepozdávala a tak som si ju chytil do náručia a vyniesom som ju.
"Ďakujem... Asi sa ti moja rýchlosť zdá pomalá čo?" zahrala sa na urazenú.
"Hej tu ste. Hľadala som vás po celom dome. Bella nezabudni sa za chvíľu zastaviť v mojej izbe."
"Jasné, myslím, že Edward ma tam odnesie. Že?"
"Áno miláčik," povedal som a majetnícky som ju objal. Alice nás potom radšej nechala. "Takže tie dvere sú od spálne našich rodičov, tamto je hosťovská izba a tamto tiež." Postupne som jej takto poukazoval všetky izby až som došiel nakoniec k mojej izbe. "A tu je moja izba." Otvoril som dvere a nechal som ju vojsť. Mal som v nej iba čiernu koženú pohovku a pri nej bol stolík s kôpkou časopisov a kadečoho iného. Oproti bola malá knihovnička a na nej bola tiež všetka moja elektronika. Cd-čká boli uložené v vysokom stojane a vedľa nich som mal skriňu na oblečenie. Všetko si pozorne prezerala.
"Žiadna posteľ?"
"Nie... ja nemôžem spať."
"Nikdy?"
"Nikdy."
Nič viac mi na to nepovedala iba sa na mňa zaľadela. "Pamätáš si ako s mi vravel, že si nebezpečný? Tak mi vôbec tak nepripadáš."
"Toto si nemala vravieť." Pribehol som k nej a obchytil som ju. Spolu sme sa zvalili na pohovku pričom Bellu som strhol na seba. Neverila vlastným očiam. Bola šokovaná ale neobávala sa.
"Dobre beriem späť. Si ten najstršidelnejší tvor na svete." Zohla sa nadomňa a neisto obtrela jej pery o tie moje. Ja som jej bozk opätoval aj keď ma to stálo dosť veľa námahy. V tom sa otvorili dvere a dnu vošla rozzúrená Alice.
"Ak si myslíš, že rozptyľovaním sa vyhne mojej izbe si na veľkom omyle."
"Ale nemohol som si pomôcť." Bella sa úplne červenala, veď to jak sme tam ležali vyzeralo kadejak.
"Dobre už ti nechávam ale chcem ju vrátiť v pôvodnom stave. Platí?"
"Čo si to o mne myslíš?"
"Nič, nič." Základné pravidlo: zatĺkať zatĺkať a zatĺkať. Neochotne som sa posadil a nechal som Bellu napospas Alice. Tá na mňa stihla hodiť naoko ublížený pohľad. Po chvíľke sa mi však vrátila.
"Waw... čo to s tebou moja sestra spravila?" vylovil som to skôr ako rečnícku otázku a pritiahol som si ju k sebe. Hral som sa s jej vlasmi, ktoré mala jemne natočené a zopnuté jednou sponou zvadu. Mala oblečené tmavo fialové nohavice a bielu blúzku s krátkym rukávom. Na tom všetkom mala prehodené biele sako a k tomu všetkému dopasované topánky na stredne vysokom opätku. Nič obrovské ani výstredné na rozdiel od Rosiných čižiem, ktoré ma donútila si obuť pri našej hre.
"Páči?" opýtala sa zo záujmom lebo si všimla ako si ju obzerám.
,,Neskutočne. Ako vždy." Tentoraz opatrne som sa s ňou posadil a ona sa mazačala pýtať podrobnejšie na moju rodinu. V strede môjho rozprávania sa ozval zvonček.
"Asi by sme mali ísť." Držal som ju za ruku a viedol som ju dole schodmi. Zastavili sme sa tesne pri nich. Vtedy som pustil Bellu a išiel som sa zvítať s mojou dobrou priateľkou.
"Tanya ako rád ťa znovu vidím."
"Ed si oveľa veselší odvtedy, čo som ťa videla naposledy. A aj ja ťa rada vidím." Spoločne sme sa vyobjímali a prešiel som k ostatným. Keď som sa zvítal s Irinou a Eleazarom podstúpil som k Belle. Rose sa medzitým ešte stále objímala s Tanyou a bola veľmi šťastná. V hlave si premietala kedy pôjdu na spoločnú "prechádzku". Tie dve si toho mali veľa povedať.
No a povieš mi konečne kto je tá záhadná alebo tu budeš stále mlčať... Rozosmial som sa nad tým káravým tónom akým mi to Tanya "hovorila". "Takže Tanya toto je Bella." Aha takže to ja tá kvôli ktorej si sa skoro... ehm... zničil. A už aspoň viem, prečo si teraz taký šťastný. "Áno presne tá." Tanya nikdy neokúsila ľudskú krv a preto nemala problém sa s Bellou poriadne vyobjímať. Rose na nich medzitým zazerala a Tanya si to tiež hneď všimla. Nepovedala na to nič. Potom pristúpil k Belle Eleazar a podal jej ruku. "Zaujímavé. Vieš o tom, že brániš mojím schopnostiam?" Bella iba pokývala hlavou na znak nie. Eleazar však pokračoval ďalej. Tentokrát oslovil mňa. "Edward mám pravdu, že nepočuješ jej myšlienky? A predpokladám, že potom neskôr toho bude ovládať ešte viac. Chcel by som ju potom stretnúť." Vytočil ma ale nedal som nič najavo, pretože si ho vážim.
"Priatelia, čo keby ste sa všetci usadili a dúfam, že tu u nás pobudnete nejakú tú dobu." Ozval sa Carlisle. A tak sme si všetci posadali: ja som si sadol do kresla a Bellu som stiahol ku mne, Alice sa rozvaľovala na Jasperovi a to isté Rose s Emmettom, Esme s Carlislom si sadli ako jediný slušne a nakoniec naši hostia sa rozvaľovali po celom gauči.
"Áno plánujeme tu chvíľu zostať ale nie dlho. Možno týždeň alebo maximálne dva."
Rozdelili sme sa na nazvime to starších a mladších, čiže Carlisle, Esme a Eleazar a potom my ehm.. deti. Tanya nám rozprávala ako bola v Taliansku dva mesiace. Niekedy ju dopĺňala aj Irina ale tá bola vždy menej výrečná, takže bola po väčšine ticho. Rozprávali sme sa dlho do noci a ja som medzitým hladkal Bellu po chrbte. Položila si hlavu na moju hruď a mlčky nás počúvala. Keď Tanya skončila so svojím rozprávaním, zničoho niča sa milo zasmiala. Pozrel som sa na to, na čo sa pozerala a uvidel som Bellu ako mi zaspala v náručí. Tak isto sa však pozreli všetci. Emmett mal poznámky ako vždy. Vraj, že mu pripomína medvedíka. A že je naspapanie. Ja mu dám.
"Myslím, že by som si aj rada odpočinula ak vám to nevadí." Ozvala sa Tanya a pomaly stávala.
"Áno aj ja by som." Povedala po hneď nato Irina.
"Pravdaže nám to nevadí. Sme len radi, že ste tu s nami. Poďte ukážem vám vašu izbu." Ozvala sa Esme. Carlisle ju nevnímal, pretože bol živo zabratý do rozhovoru s Eleazarom. Ja som sa pobral aj s Bellou hneď za nimi. Rozlúčili sme sa na hornej chodbe a každý sa pobral do svojej izby. Keď som prišiel do tej mojej, opatrne som Bellu položil na pohovku a prikryl som ju dekou. Ľahol som si vedľa nej a ona sa akoby inštiktívne ku mne pritúlila. Takto v objatí mi ležala celú noc. A párkrát mi aj povedala, že ma miluje.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Veronika Veronika | 15. března 2009 v 19:56 | Reagovat

zlatéééé :):) Hlavne ten koniec... ten bol rozkošný ;) Veľmi sa mi to páči :):):)

2 goofy_girl goofy_girl | 15. března 2009 v 19:59 | Reagovat

no vidim že som opet prva..:D:D no a tho som strasne rada ... paci sa mi ako si to pozmenila... je to užatna.. no to su vsetky . ale teraz je to este lepsie . už sa teism na dalsiu kapitolku .. tie nakupy boli perfektne..:D a som prekvapena že si napisala takuto perfektnu kapitolku za JEDEN DEN  no si jednoducho UŽASTNÁ moja .. len tak dalej

3 Alis Alis | Web | 16. března 2009 v 19:51 | Reagovat

KráSnáá....jAKo vždY...!!!:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama