8.kapitolka

14. března 2009 v 17:42 | Viky a Es |  AFTER MIDNIGHT SUN...
No s touto kapitolou mi pomáhala kamoška s lyžiarskym zranením vo vani :P. Celkom sa mi páči táto kapitola a je trošku dlhšia ako zvyčajne. Ináč vás všetkých chcem poprosiť o VEČŠÍ!!!! počet kometárov ako minule :P no nebudem tho tu ďalej rozvádzať a prajem príjemné čítanie... :P




"Ale ako to, že je to teraz také ľahké?" naliehala. "Dnes poobede..."





"Nieje to tak ľahké," povzdychol som si. "Ale dnes poobede som bol ešte stále ... nerozhodnutý. Je mi to ľúto, bolo to neodpustiteľné takto sa chovať."


Nesuhlasila "nie, nebolo to neodpustiteľné."





"Ďakujem," neisto som sa usmial. "Vieš,"pokračoval som, no pohľad som sklopil, "nebol som si istý, či som dosť silný..." chytil som jej ruku a jemne som si ju položil na tvár, "...a kým stále existovala tá možnosť, že by ma to mohlo ... premôcť.." vdychoval som krásnu vôňu jej zápästia, ktorá bola viac ako omamujúca, "bol som toho schopný. Pokiaľ som si neurobil jasno, že som dosť silný, že neexistuje možnost, že by som ti ... že by som ťa vôbec mohol..." Nevedel som ako pokračovať. Nestávalo sa mi to často, že nedokážem nájsť slová, ktorými by som mohol vyjadriť čo cítim.





"Takže teraz už tá možnost neexistuje?"





"Víťazstvo ducha nad hmotou," opakoval som s úsmevom na tvári a odhalil som pritom svoje zuby.





"Páni, to bolo ľahké,"povedala.





Otočil som sa a začal som sa smiať na plné hrdlo. Snažil som sa čo najtichšie ale bol som si istý, že to bolo dosť počuteľné.





"Ľahké pre teba!" pripomenul som jej a koncom ukazováka som sa dotkol jej dokonalého nosu.





No potom som si spomenul a zvážnel som. "Snažím sa,"zašepkal som a cítil som... bolesť. "Keby to malo byť ...príliš, som si celkom istý, že budem schopný odíjst." Ale sám som tomu ale neveril.





Zamračila sa. No ja som pokračoval ďalej. "A zajtra to bude tažsie, mal som tvoju vôňu v hlave celý deň, a neuveriteľne som znecitlivel. Keď od teba teraz na chvíľu odíjdem, budem musiet začať znovu. Myslím však, že nie úplne od začiatku."





"Tak teda neodchádzaj," odpovedala s nadšením aké som u nej ešte nevidel.





"To sa mi hodí," povedal som a uvoľnil sa. "Prines putá - som tvoj väzeň." Hneď ako som to dopovedal z mojich rúk sa stali putá okolo jej zapästí. Zasmial som sa. Uvedomil som si, že dneska som sa smial až príliš, no niežeby mi to vadilo.





Tiež si to všimla a podotkla. "Zdáš sa ... optimistickejší ako obvykle, takto som ťa ešte nikdy nevidela."





"Nemá to tak byť?" zasmial som sa. "Opojenie prvej lásky a to všetko. Je to neuveriteľné, pozri sa na ten rozdiel medzi tým, o niečom čítať, vidieť to v kine a zažívat to."





"Veľký rozdiel,"súhlasila "Je to silnejšie, ako so si predstavovala.





"Napríklad," slová sa zo mňa chrlili a ja som sa snažil hovoriť pomalšie ale nedalo sa to. "Pocit žiarlivosti. Čítal som o ňom tisíckrát, videl som hercov predvádzať ho v tisíckach rôznych hrách a filmoch. Veril som, že som to pochopil dosť jasne. Ale šokovalo ma to..." zaškeril som sa pri tejto spomienke. "Pamätáš si na ten deň, keď ťa Mike pozval na ples?" Ja som si naňho pamätal až veľmi dobre vtedy som nachápal, čo sa to so mnou deje. Mal som chuť roztrhať ho na márne kúsočky. Zabiť ho na mieste pred všetkými. Nevadilo by mi to, všetko vo mne vrelo, snažil som sa potláčať hnev ale nedarilo sa mi to.





Bella iba jemne prikývla a pripomenula mi. "Bol to deň, keď si sa so mnou zase začal rozprávať."





Nevedel som, či jej povedaťpravdu ale bolo to to najjednoduchšie. "Bol som prekvapený vzplanutím hnevu, takmer zúrivosť, ktorú som cítil - na začiatku som nerozoznal, čo to je. Bol som ešte popudivejší ako obvykle... že nedokážem uhádnuť čo si myslíš, prečo si ho odmietla. Bolo to iba kvôli tvojej kamarátke? Bol v tom niekto iný? Vedel som, že nemám právo sa o tho starať. Snažil som sa o to nestarať. A potom sa začal tvoriť za tebou rad." Pri tom som sa musel zasmiať. No ona sa len zamračila.





"Čakal som absurdne napätý, aby som počul, čo im odpovieš, aby som sledoval tvoje výrazy. Nemohol som poprieť úľavu, ktorú som cítil, keď som ti na tvári videl, ako ťa to otravuje. No nemohol som si bťt istý. To bola prvá noc, keďsom sem prišiel. Celú noc,zatiaľ co som sa díval, ako spíš a potýkal som sa s rozporom medzi tým, čo som vedel, že je správne, morálne, etické a tým, čo som chcel. Vedel som, že keď ťa budem stále ignorovať ako by som mal, alebo ak ťa na pár rokov opustím , kým neumrieš, tak jedného dňa povieš ´áno´Mikovi alebo niekomu podobnému a to ma štvalo. A potom," zašepkal som " si zo spánku povedala moje meno. Hovorila si tak jasne , že som si na začiatku myslel, že si sa zobudila. Ale potom si sa nekľudne prevalila a znova si zamumlala moje meno a povzdychla si. Ten pocit, ktorý mnou prešiel, bol ohromujúci, zdrcujúci. Poznal som, že už ťa nemôžem ďalej ignorovať." Odmlčal som sa, jej srdce začalo nepravidelne biť. Po chvíľke som ale pokračoval. "Ale žiarlivosť... to je zvláštna vec. Ďaleko mocnejšia, ako by som si myslel. A iracionálna! Práve teraz, keď sa ťa Charlie opýtal na toho - Mika Newtona... " jeho meno som vyslovil pomedzi zuby a s nesmiernym hnevom.





"Mala som vedieť, že budeš počúvat," zastonala.





"Samozrejme." Odpovedal som automaticky.





"Ale vážne v tebe toto vzbudilo žarlivosť?" opýtala sa s nepochopením v hlase.





"Je to pre mňa nové, kriesiš vo mne znovu človeka a všetko cítim silnejšie, pretože je to silnejšie."





"Ale úprimne, že ťa toto rozhodí. Čo ja som si musela vypočuť, že Rosalie - Rosalie, čistej krásy, Rosalie - mala byť pre teba. Bez ohľadu na Emmetta aká ja som proti nej konkurencia?" týmto ma už vážne hnevala. Dobre vedela, že ju milujem, a že ani tá najkrajšia žena ma od nej neodlúči.





"O žiadnu konkurenciu nejde." Pritiahol som si ju k sebe bližsie ruky som jej obmotal okolo môjho chrbta a pevne som ju objal. Pevne ale pritom neskutočne jemne aby som jej náhodou neublížil. Držala sa ma bez pohnutia a veľmi opatrne dýchala.





"Ja viem, že niesom žiadna konkurencia," zašepkala a ja som ucítil jej dych na mojej koži. "To je ten problém."





"Samozrejme, Rosalie je svojim spôsobom krásna, ale aj keby pre mňa nebola ako sestra, aj keby k nej Emmet nepatril, nikdy by nemohla byt ani z desatiny, nie , ani zo stotiny taká prítažliva ako si pre mňa ty." Zamyslel som sa. "Za takmer deväťdesiat rokov, čo chodím medzi svojimy a tvojimi...celú tú dobu som si vystačil, myslel som, že som úplne sám v sebe, neuvedomoval som si, čo hľadám. A nič som nenachádzal, pretože si ešte nebola na svete."





"To sa nezdá veľmi fér," zašepkala stále s tvárou položenou na mojej hrudi. Bol to tak krásny pocit mat ju tak blízko. "Ja som vôbec nemusela čakať. Prečo by som to mala mať tak ľahké?"





"Máš pravdu," súhlasil som aj keď s pobavením v hlase. "Mal by som ti to rozhodne zťažiť." Uvoľnil som jej jedno zapästie, no vzápäti som ho vzal do druhej ruky a prázdnou rukou som jej začal jemne hladiť vlasy. Nadherne voňali. Pripomínalo my to vôňu jarných kvetov spolu s jahodami. Prstami som pomaličky prechádzal po jej krku, chrbte až som sa dostal k jej pásu. "Ty musíš iba riskovať život každú sekundu, ktorú so mnou tráviš, to iste nieje veľa. Ty sa iba musíš otočiť chrbtom k prirodzenému, k ľudskému.. to predsa nič nieje, však?"





"Nič zvláštneho - nepripadám si byť o nič ukrátená."





"Ešte nie." Povedal som už s bolesťou. Cítil som ako sa snaží odtiahnuť, no nedovolil som jej to a ešte pevnejšie som ju objal.





"Čo-" začala sa pýtať ale v tom som počul ako sa Charlie zobudil. Ztuhol som na mieste a v okamžiku sekundy som Bellu pustil a zmizol do tmavého kútu za jej skriňou kde ma Charlie nemohol vidieť. Ako som tak rýchlo odišiel ona stratila rovnováhu a skoro spadla na tvár.





"Ľahni si!" zasyčal som. Očami ma hľadala po celej izbe ale nemohla ma vidieť. Zatočila sa do deky a ľahla so na bok. Dvere sa otvorili Charlie nazrel dovnútra. Keď sa uistil, že Bella je v postely a ´spí´, po dlhej minúte odišiel. Podišiel som späť k Bella. Ona ešte stále predstierala spánok. Rukou som som sa jej dotkol a pobozkal na ucho, do ktorého som jej hned aj zašepkal.





"Si príšerná herečka - povedal by som, že táto kariéra pre teba nepripadá v úvahu."





"Sakra," zamumlala si sama pre seba. Jej srdce začalo biť neuveriteľnou rýchlosťou. Začal som si pospevovať uspávanku, ktorú som nedávno zložil.





"Mám ti spievať, aby si zaspala?" potichučky som sa jej opýtal. Okamžite odpovedala.





"No jasné," zasmiala sa a pokračovala. "Ako keby som mohla zaspať, keď si tu!"





"Vždycky spíš." Pripomenul som jej s usmevom.





"Ale to som nevedela, že tu si," oponovala mi.





"Takže kedže sa mi nechce spať..."prerušila ma. Dýchanie sa jej vrátilo do normálu.





"Kedže sa ti nechce spat....?" zasmial som sa.





"Čo chceš teda robiť?" Neodpovedala.





"Niesom si istá," povedala nakoniec.





"Povedz mi až sa rozhodneš." Tvárou som prechádzal po tej jej a cítil som ako sa chveje pod mojim chladným dychom.





"Myslela som, že si otupelý?"





"Len preto že odolávam vínu, neznamená to ešte, že nedokážem oceniť jej buket." Zašepkal som. Z plných pľúc som sa nadýchol. "Máš silnú kvetinovú vonu, ako levanduľa alebo frézia," poznamenal som. "Zbiehajú sa mi z toho slinky."





"Áno, je to sviatok, keď mi nikto nehovorí ako chutne voniam." Povzdychla si a ja som sa zachichotal.





Naraz povedala. "Už som sa rozhodla, čo chcem robiť. Chcem o tebe počuť viac."





"Pýtaj sa čokoľvek." Chvíľu rozmýšľala a potom na mňa vychrlila otazku neuveriteľnou rýchlosťou.





"Prečo to robíš? Stále nechápem, ako sa môžeš tak usilovne snažit odolávať tomu, čo... si. Prosím ťa nepochop to zle, samozrejme som rada, že to robíš. Len nechápem, prečo by si sa mal vôbec snažiť."





Váhal som než som odpovedal. Musel som si to dobre premyslieť. "To je dobrá otázka, a niesi prvá, kto sa toto pýta. Ostatní - väčšina nášho druhu, ktorí sú celkom spokojní s tým, čo sme - sa tiež divia , ako žijeme. Ale vieš, len preto, že sa s nami... nejak zaobchádzalo... neznamená to ešte, že sa nemôžeme rozhodnúť nad to povzniesť - pokoriť hranice osudu, ktorý nikto z nás nechcel. Snažiť sa udržať, čo najviac tej ľudskosti, čo môžeme." Odmlčal som sa. Ležala tak nehybne, až som si myslel že pri mojom rozprávaní zaspala. No keď som sa jej na to opýtal rázne odpovedala že nie.





"Je to všetko, načo si bola zvedavá?"





"Nie uplne," povedala a zagúľala očami.





"Čo ešte chceš vedieť?"





"Prečo dokážeš čítat myšlienky - prečo len ty? A Alice, keď vidí do budúcnosti.. prečo sa to deje?" pokrčil som ramenami.





"My to vážne nevieme. Carlisle má takú teóriu.. " povedal som jej o ´otcovej´ teórii. Zaujate ma počúvala. Potom sa spýtala.





"Čo si priniesol do života on, a čo ostatní?"





"Carlisle súcit. Esme si priniesla schopnosť vášnivo milovať. Emmet silu. Rosalie svoju...húževnatosť alebo to môžeš nazvať paličatosť," zasmial som sa nad tým. "Jasper je veľmi zaujímavý. Už počas ľudského života dokázal ovplyvniť emócie ľudí a po premene sa mu to znásobilo. Teraz je schopný manipulovať s emóciamy každého človeka - upíra. A zmeniť ich v svoj prospech. Je tho veľmi dômyselný dar." Dlho premýčľala a ja som ju nechal. Pozoroval som každý jeden jej pohyb, každý jej nádzch a výdzch. Užíval som si to ako bola pri mne blízko. Na jednej strane som sa toho veľmi bál, no na druhej som bol na seba neskutočne hrdý, že sa dokážem takto ovládať.





"Takže ako a kde to všetko začalo? Teba zmenil Carliste, no ale niekto musel zmenit jeho a tak dalej..."





"Odkial pochádzaš ty? Z evolúcie? Zo stvorenia? Nemohli sme sa aj my vyvinút rovnakým spôsobom ako ostatné druhy, šelma a korisť? Alebo, ak neveríš, že celý tento svet vznikol len tak sám od seba, čo je aj pre mňa sotva priatelne, je tažké uveriť, že tá istá sila, ktorá stvorila jemneho žraloka kridlového a bieleho ľudožravého, tulenie mláďa aj dravú kosatku, mohla stvoriť obidva naše druhy spoločne?"





"Aby som v tom mala poriadok - ja som to tulenie mláďa áno?"





"Chápavá," zasmial som sa a vtlačil som jej pusu do vlasov. Jemne sa pohla.





"Si pripravená ísť spať? Alebo máš ešte nejaké otázky?"





"Iba asi tak milión alebo dva."





"Máme ešte mnoho času..." pripomenul som jej.





"Vies urcite, že ráno nezmizneš? Koniec koncou si mýticky."





"Neopustím ťa!" sľúbil som.





"Tak , dnes večer ešte jednu..." nedopovedala a začervenala sa. Opýtal som sa akú. No povedala, že si tho rozmyslela. Pripomenul som jej, že sa ma môže spýtať čokoľvek. No teraz už neodpovedala. A thak som si povzdychol.





"Stále dúfam, že to bude menej frustrujúce, že nepočujem tvoje myslienky. Ale je to čím ďalej tým horšie."





"Som rada, že nevieš čítať moje myšlienky. Stačí, že počúvaš, čo hovorím zo spánku."





Poprosil som ju a nahodil najjemnejší a najprosebnejší výraz aký som dokázal, no aj tak zavrtela hlavou.




"Ak mi to nepovieš budem si myslieť, že je to ešte horšie ako v skutočnosti."





"Prosííííím." Povedal som opäť prosebne. No teraz to už zabralo. Začala hovoriť, no hlavu sklonila ešte nižšie.





"Hovoril si, že Rosalie a Emmet budú mať onedlho svadbu.. Je to... manželstvo.... rovnaké ako u nomálnych ľudí?"





Hneď som pochopil, čo tým chcela povedať a musel som sa schuti zasmiať.





"Hmm.. ano myslím, že je to v podstate rovnaké." Aj keď si musíme dávať väčší poyor na postele lebo nejak majú problém vzdržať väčší "tlak". Rose s Emmettom bz vedeli hovoriť.


Na chvíľu som sa odmlčal a pozrel som sa na ňu. Hlavu mala stále sklonenú. Pokračoval som. "Ako som ti povedal máme väčšinu ľudských túžieb len sú schované za omnoho mocnejšími túžbami."





"Aha." Zamumlala.





"Ide ti o niečo konkrétne alebo si len zvedavá?" Nemohol som si odpustiť túto otázku.





"No vlastne som premýšľala... o tebe a o mne... možno raz...."Okamžite sa mi z tváre vytratil úsmev. Ako na to mohla len pomysliet? Neuvedomuje si aké je to nebezpečné? Čo všetko by sa jej mohlo stať? Okamžite som stuhol a mal som chuť zavrčať no premohol som sa. Nechcel som ju vystrašiť.





"Myslím ... bojím sa že.. to ...u nás nepôjde."





"Pretože by tho bolo pre teba veľmi tažké keby som bola tak... tak.. blízko?"





"To som nemyslel. Ale je to rozhodne problém. Bella si človek si mäkka a krehka. Keď som s tebou stále sa musím obvládať aby som ti náhodou neublížil. Keby som sa hocilen na okamih prestal ovládať mohol by som ťa ľahko zabiť, Bella." Posledné slová som skoro šepkal. Snažil som sa jej to povedať čo najjemnejšie. Dvihol som ruku a pohladil ju po tvari. Bola vážne neskutočne jemná. Nikdy jej nemôžem ublížiť. Neprežil by som to. Pokračoval som. "Keby som sa len na moment pozabudol a chcel ťa pohladiť mohol by som ti omylom rozbiť lebku. Nikdy, keď budem s tebou nesmiem stratiť kontrolu.





Dlho som čakal na jej odpoveď. No keď neodpovedala opýtal som sa jej ja. "Bojíš sa?"


Jej odpoved neprišla hneď. "Nie, som v poriadku."





Rozmýšľal som a napadla ma jedna otázka, no nebol som si istý ako sa jej to opýtať. No moja zvedavosť bola veľmi veľká a tak som to skúsil. "Prepáč mi moju zvedavosť ale už si niekedy...?" nemohol som dopovedať svoju otazku a preto som sa odmlčal.





"Samozrejme, že nie," opovedala rázne čiže pochopila, čo som sa chcel opýtať. "Hovorila som ti, že som ešte nikdy k nikomu necítila nič, čo by sa k tomuto čo len blížilo." Začervenala sa.





"Ja viem. Len .. že poznám myšlienky iných a tiež viem, že láska a túžba niekedy nejde ruka v ruke."





"Pre mňa áno. Teraz som rada, že pre mna existujú." Povzdychla si.





"To je pekné. Som rád, že máme aspoň niečo spoločné." Prehlásil som a jemne sa pousmial.





"Tvoje ľudské inštinkty..." začala a ja som ju neprerušoval. "No pripadám ti v tomto ohľade príťažlivá?" Ako ju len mohlo napadnut, že by pre mňa nebola príťažlivá a to už vo všetkých smeroch?! Bola pre mňa najpríťažlivejší človek na svete. Zachichotal som sa.





"Možno niesom človek, ale som muž." Ubezpečil som ju. O chvíľku na to si zívla.





"Tvoje otázky su zodpovedané, je čas ísť spať." Usmial som sa na ňu a konečne jej pozrel do tých nádherných čokoládových očí.





"Niesom si istá či dokážem zaspať."





"Mám odíjsť?"





"Nie." Povedala dosť hlasito. Ešte viac sa zababušila do deky a ja som začal znovu v pospevovaní uspávanky. Netrvalo dolho a zaspala. Po celý ten čas som jej spieval a hladil ju po vlasoch, krku a chrbte. Bola neodolateľná, keď spala. Pripomínala mi malé dieťa. Také nevinné a bezbranné s celým životom ešte len pred sebou.





Počas noci sa niekoľkokrát poprehadzovala a mumlala moje meno. Nejlepší okamih pre mňa bol vtedy, keď mi povedala, že ma miluje. Mohol by som to počúvať každú sekundu môjho života. Z jej úst to vyznelo tak nádherne a tak roztomilo. Po chvíľke nato si ma k sebe privinula a položila si svoju hlavu na moju hruď. Bola to neprestaviteľne úchvatná noc. Nad ránom, keď sa mi podarilo vymotať sa z jej objatia, som išiel domov aby som sa mohol prezliecť. Utekal som lesom sa za dve minúty som bol pri dverách. Poslednýkrát som sa nadýchol a otvoril som dvere. To čo som uvidel ma rozosmialo. Emmett s Jasperom pozerali kulinársky program. Keď ma zbadali veselo mi zakývali. Hneď nato som sa rozbehol a hodil som sa rovno na nich na gauč. Nevypočítal som si to dobre a tak sme všetci traja skončili na zemi spolu s gaučom.





"Hej Jas kde ja tvoja milovaná polovička?" opýtal som sa lebo som ju nikde nevidel.





"No vieš... Išla znovu utrácť peniaze spolu s Rose. A Carlisle s Esme si chceli trošku vyvetrať hlavu. Takže sme tu s Emmetom ostali sami a snažíme sa zbombardovať dom."





"Ale no Jasper," ozval sa Emmett, "však vieš, že tá váza a ten stôl, to všetko bola iba nehoda!"





"Toto mi chýbalo."





"Hej Ed, čo keby sme si zahrali malinkú a kratučkú hru?"





"Na toto ma nenahovoríš braček. Nebudem znova liezť do Rosinej skrine. Minule ma skoro zabila a to nehovrím o tom, že som jej musel požičiať moje drahé autíčko. Aj keď by mi to teraz až tak nevadilo lebo si plánujem v najbližšej dobe kúpiť nejaké nové."





"Ale no!! S tebou v poslednej dobe nieje žiadna sranda..."





"Ahojte," ozvalo sa veselo od dverí. A o chvíľu nato som zbadal strapatú hlavu mojej sestričky. Tašky, ktoré držala v rukách boli pomaly väčšie ako je ona sama. Ale na to si zvyknete, keď s ňou budete tráviť viac času. "Jéj milé od teba, že si sa za nami zastavil." Povedala so smiechom.





"Hej počúvajte ma všetci. Nikto nieje doma, čo keby sme si zahrali pravda odvaha?" ozval sa Em. Modlím sa aby s ním nesúhlasili ale opak sa stal pravdou.





"Dobre ale bude to rýchla hra lebo potom mám nejaké nevybavené účty tuto s Emmettom." Povedala Rose a milo sa na Emmetta zaškerila.





"Tak začnime." Vytiahol spoza stolíka sklenenú fľašku a položil ju na stôl. Prvý bol na rade Emmett. Vybral si pravdu a tak musel odpovedať na otázku, čo robí v Rosinej skrini keď Rose nieje doma. Na jeho odpovedi sme sa všetci schuti zasmiali. Ďalšia bola na rade Rose a tá si vybrala po dlhom váhaní odvahu. Kedže jej dával úlohu Emmett bola to viac ako zákerná úloha. Musela ísť do svojej izby a prezliecť si ten jej milý kostímček a miesto neho si obliecť nič iné iba Emmettove tričko s obrázkom korytnačky.







Takto oblečená musela byť celú hru. Potom som bol na rade ja a pre vlastnú bezpečnosť som si vybral odvahu. Rose ma donútila obuť si jej najvyššie kožené čižmy.




Všetci sa na mne v tej chvíli dobre zabávali a ešte som sa na nich skoro prizabil. Nech si ma nabudúce neželajú. Ostali už iba dvaja a to Alice a Jasper. Fľaša ukázala na Alice, ktorá si vybrala pravdu. Spýtal som sa jej, koľko postelí s Jasperom už zničili. Jej odpoveď bola 25 a hovorila to s úplným zahanbením. V duchu rozmýšľala koľkými spôsobmi mi to oplatí a pravdupoviediac nepozdával sa mi ani jeden. Chudák Jasper si musel oblicť kuchynskú zásteru a predstierať, že je veľký pes. Začal tak úchvatne štekať, že keby sa dalo, tak by mi po tváry tiekli slzy. Po tejto "nevinnej" zábavke som sa rozhodol oznámiť im jednú vec, ktorá sa väčšine nebude páčiť.





"Viete, musím vám ešte niečo povedať. Rozhodol som sa, že privediem zajtra Bellu sem k nám..." ani som nedokončil a už ma Rose prerušila.





"To snaď nemyslíš vážne?! Už sa sa dočista pomiatol!!!!"





"Ale no tak Rose daj jej šancu." Snažlil som sa ju odmäkčiť.





"NO vieš čo, mne je to jedno ale zajtra ma tu nenájdeš. Edward, si môj brat a mám ťa veľmi rada ale nechcem aby sa plietla do našej rodiny. Čo ak to nezvládneš?? Čo potom?? Uvedomuješ si, že ťa stratíme??"





"Rose a čo ak to zle neskončí? Ale dobre, nebudeme sa spolu na tom naťahovať, súhlasíš?" Mrzelo ma, čo mi práve teraz vravela.





"Áno..."





"A ešte niečo to tričko ti fakt sekne!" povedal som a kvôli tomu som dostal poriadnu ranu vankúšom do hlavy. Emmett sa z nás uchechtával a ja som sa k nemu pridal.





"No dobre ja sa pôjdem prezliecť..." a vybral som sa hore schodmi. Akonáhle som vošiel do mojej izby Alice sa spokojne rozvaľovala na mojej posteli. Tak to som si mohol myslieť!





"Tak ako to všetko dopadlo??" netrpezlivo sa ma vypytovala. V skrátenej verzii som jej všetko vyrozprával a ona na mňa iba obdivne pozerala.


"Ty si to naozaj zvládol, nepochybovala som o tebe." A objala ma.





"Ja viem..." na nič viac som sa v tej chvíli ani nezmohol. Rýchlo som podišiel ku skrini a prezliekol som si tričko a nohavice. Bol som hotový, no Alice ma zastavila.





"Vieš, skutočne som rada, že ju berieš k nám a z Rose si nič nerob. Jej dôvody myslím, že poznáš. A videla som tie dve ako sú dobrými priateľkami." Zároveň ako mi to hovorila ukázala mi jej víziu.





"Ďakujem... No ja už musím ísť. Prosím ťa povedz našim o tej návšteve a zatiaľ ahoj." Ešte kým som vyskočil z okna postrapatil som jej poriadne vlasy. Kým mi to stihla niejakým spôsobom vrátit utekal som mimo jej dosahu.





Bežal som späť k Bellinmu domu. Rosino správanie ma veľmi mrzelo a naozaj verím, že sa to dá do poriadku. Keď som vošiel do jej izby spokojne spala. Charlie bol ešte doma ale chystal sa už odíjsť. Sadol som si do hojdecieho kresla, ktoré mala oproti postele a ticho som ju sledoval. Poprehadzovala sa, otvorila oči a otočila sa na bok. Rukami si chránila tvár pred slnečnými lúčmi.





"Ach!" V rýchlosti sa posadila.





"Tvoje vlasy vyzerajú ako seno.. ale mne sa páčia." Nemohol som si odpustiť pripomienku.





"Edward, ty si ostal!" radostne zvolala a pribehla ku mne. Pevne ma objala a pritúlila sa. Pravdu povediac veľmi ma to prekvapilo no jej reakcia ma tiež aj pobavila. Zrazu ztuhla na mieste. Tak som si ju posadil na kolená a objal ju tiež. Rukou som jej prechádzal po chrbte.





"Samozrejme," odpovedal som jej. Keď pozrela do mojich očí hlavu si položila na moje rameno. Cítil som jej vôňu. Bola tak silná. Musím sa ovládať. Pripomínal som si.





"Bola som si istá, že je to len sen."





"Tak kreatívna niesi," zazubil som sa.





Vyskočila na nohy a utakala k dverám. Nerozumel som, čo sa jej stalo. Vystrašil som ju niečím. Povedal som niečo? Ako keby vedela na čo myslím a povedala.





"Charlie!"





"Odišiel asi pre hodinou,no najprv ti zapojil káble od batérie do auta. Musím priznať som sklamaný. Je to všetko, čo by urobil aby si nemohla odíjsť?"

Neodpovedala. Vyzerala ako keby nad niečím premýšľala.





"Nebývaš ráno takáto zmäatená." Natiahol som pred seba ruky a mohla ku mne späť pribehnúť ale ona tam stále iba stála.





"Potrebujem ďalšiu ľudskú minútku."





"Počkám." Ozval som sa. Teraz som sa iba prechádzal po izbe a čakal som kým sa vráti. Na tvári sa mi pohrával "nevinný" úsmev......
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 goofy_girl goofy_girl | 14. března 2009 v 19:04 | Reagovat

moja toto bola užastna kapitolka a som velmi rada že som ti s nou mohla pomoct, ta cast co bol doma bola uichvatna, man by nieco take asi nenpadlo .D:D aspon som sa inspirovala a skusim aja ja nieco take vymysliet do svojej poviedky..:D:D už sa tesim na dalsiu spolupracu .. nech tu kapitolky pribudaju o najrychlejsie...hihik

2 Alis Alis | Web | 14. března 2009 v 19:35 | Reagovat

KráSNýý...!!!:)

3 Veronika Veronika | 14. března 2009 v 20:59 | Reagovat

wau!! To bolo perfektné!! Páčilo sa mi to nenormálne.... a keď sa vrátil domov na pravdu-odvahu, nemohla som :D:D:D:D Alice bola zlatá... 25 zničených postelí :D:D:D:D Heh, nemôžem z toho :D Musím povedať, že každou kapčou sa zlepšujem čoraz viac a táto kapitolk bola fakt skvelá.... A ako sa pýatala Edwarda na sex... z toho som vážne nemohla D::DD::D:D Len tak ďalej :):):*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama