12.kapitolka

28. března 2009 v 22:25 |  AFTER MIDNIGHT SUN...
no snažila som sa pracovať usilovne a tu máte sľubenú kapitolu...


12.kapitolka...
Pomaly sme s Alice zišli dolu schodmi a pridali sme sa k zvyšku rodiny, ktorí už živo diskutovali o tom ako zabrániť aby sa stalo to, čo videla Alice. Preberali plány ako sa ubezpečiť, že Bella bude pod našim dohľadom. A ešte to, ako potrestáme Irinu za to, že nás zradila.
"Neviem ako ju postrestáme ale ja odmietam byť s ňou v dome, čo i len minútu!" to som už vybuchol a posledné slová som doslova ziapal. Nemohol som ju ani cítiť. Po tomto výstupe som sa zobral a vybehol som k domu. Celú cestu som rozmýšľal, či som sa nesprával nevhodne ale určite som na to mal právo. Táto cesta mi netrvala toľko ako zvyčaj a až za dvadsať minút som bol pri Bellinom dome. Niečo sa mi na ňom nezdalo ale nevede som príjsť na to čo....
Bella:
Bola som prekvapená ako rýchlo Edward odišiel. Mám pocit, že mi niečo dôležité tají. Keď som otvárala dvere bolo mi divné, že neboli zamknuté ale veľmi som sa nadtým nepozastavovala. Hodila som kľúče na vešiak a vošla som po dlhom čase do kuchyne. Tu ma však čakalo veľké prekvapenie. A nebolo vôbec príjemné. V kuchyni sedel neznámy muž. Vyzeral tak na dvadsaťpäť. Maximálne na tridsať.
"Ááá Isabella už som ťa očakával."
"Prosím?" nezmohla som sa na nič viacej. Bola som zaskočená tým, že mi v kuchyni sedí cudzí muž a vraví, že ma očakával!
"Ach prepáč zabudol som, že ma nepoznáš. Volám sa Aro Vulturi. Chcel som ťa spoznať už dávno ale stále ťa niekto strážil a tak som to nemohol spraviť," až teraz som si všimla, že je upír. Teda až pri tom mene. Niečo mi o ňom hovoril Edward ale ani za svet som si nemohla spomenúť čo. " Vieš už dávno, keď som sa o tebe dozvedel chcel som ťa mať pre seba. Nechápal som, čo na tebe Edward videl ale teraz som to zistil. Nmozaj si prekrásna ale tá vôňa je neodolateľná. Nomôžem si pomôcť."
"To vám verím ale stále nechápem prečo ste tu?" povedala som.
"No ako vieš máš neobyčajnú schopnosť a takýto dar by bola škoda premrhať." Povedala a začal sa ku mne približovať. Mne sa zatial úspešne darilo pred ním ustupovať. Nakoniec ma však zastavila kuchynská linka a ja som bola v pacsi. Nech chce urobiť čokoľvek prosím nech je to rýchle. Bol pri mne úplne blízko a nadýchol sa. "Neviem či to dokážem ale budem da snažiť." Povedal si skôr pre seba ako pre mňa. Naklonil sa a pohrýzol mi krk. Najskôr mi nedochádzalo, čo spravila ale keď som sa celá roztriasla všetko mi došlo. Premenil ma na upírku.
Posledné, čo si z tohto všetkého pamätám je, že ma aro preniesol do postele a povedal mi: "Isabella prídem si poteba... A milujemťa." Ešte mi vtisol bozk na ústa a vyparil sa. Potom som cítila už iba bolesť, ktorá mi prechádzala celým telom. Boli to hrozné muky.
Edward:
Och nie, nie, nie!!!! Cítil som to. Cítil som ho!!! Aro sa k nej dostal. Utekal som ako o život aby som bol pri nej, čo najskôr. Keď so vošiel do jej izby nevnímal som nič iné iba ju. Zvíjala sa v mukoch a nehoráznych bolestiach. Nemôžem uveriť, že ná všetkých prekabátila a že ja som bol natoľko hlúpy, že som ju nechal samú. Chytil som ju okolo pása a utekal som s ňou k nám domov. Alice ma už čakala a vzlykala ešte viac ako keď som ju videl naposledy v izbe. Nemohla uveriť tomu, že ju jej vlastné vízie zradili. Bellu som odniesol do mojej izby a opatrne som ju položil na gauč. Prehodil som cez ňu prikrývku, ktorú tam pre ňu nechala Esme. Alice, ktorá bola úplne na dne si prisadla k Belle na zem. Dlho jej to však nevydržalo a tak sa zvalila na zem a začala plakať. Nikdy som nevidel upíra, ktorému by tiekli slzy. Iba som o takom počul, stáva sa to keď zupír zažije obrovský šok s ktorým sa nedokáže vyrovnať. Iba som si k nej prisadol a začal som ju utešovať.
"Alice netráp sa tým. Nieje to tvoja vina. To ja... ja ... mal som sa viac ponáhľať a nič by sa nestalo. Neobviňuj seba!" prikázal som jej smutným hlasom.
"Ako sa nemám trápiť?! Nebyť toho ty by si bol u Belly!! Mohla som tomu všetkému zabrániť!" hovrila Alice a začínala byť poriadne hysterická. Nevedel som ako ju mám upokojiť pretože sám som na tom nebol najlepšie. Nechcel som s týmto viacej žiť. Jediná vec, ktorá ma v tejto chvíli držala pri živote bola Bella. Nemohol som ju v tom nechať už keď som to zapríčinil v konečnom dôsledku ja a iba ja!
Tri dni mi ubehli ako voda. Od Belly som sa nevzďaloval ani na centimeter. Po celý ten čas som nič nejedol a moje oči už mali určite farbu ónyxu. Bol som smädný ale neopustím ju práve teraz. Nikdy sa od nej nepohnem ani na krok pokiaľ by to sama nechcela. Ešte aj na lov s ňou pôjdem. Budem jej tieňom a ona mojím srdcom.
Alice sa s jej premenou zmierila etše v prvý deň ale mne to trvalo dlhšie. Nakoniec možno to bude pre nás najlepšie takto.
Carlisle bol pri mne včera. Sedeli sme spolu asi štyri hodiny a on mi porozprával všetko o tom ako vyhodil Irinu. Tá však ešte pred odchodom mala dlhý rozhovor s Tanyou, ktorá bola na ňu poriadne nahnevaná. Keď však vyšla z jej izby Irina počuli iba tlmené vzlyky. Najskôr nechápali o čo ide ale potom sa Irina priznala. Povedala Tanyi, že Kate s Carmen nie sú u príbuzných ako si všetci mysleli ale Vuturiovci ich uväznili a vyhrážali sa Irine, že ich zabijú ak nespraví, čo chcú. Potom sa vyparila z domu a už jej nebolo. Trošku sa po tomto rozhovore s Carlislom môj názor na Irinu zmenil ale nie veľmi.
Dnes mala byť Bellina premena konečne na konci a tak sa Alice rozhodla, že Bella musí vyzerať dobre. Aj keď podľa môjho názoru jej nemuseli s krásou nijak pomáhať. Teraz už bola naozaj nádherná a... dokonalá. Pokožku mala úplne bielu ale s jej hnedými vlasmi to vyzeralo neskutočne dobre. Nemohol som si pomôcť a dokonca so mnou súhlasil aj Emmett, že je krajšia ako Rose a to je už čo povedať. Trošku ma rozhnevalo, keď som začul, že sa vyplácajú stávky dátumu Bellinej premeny. Vyhrala jedoznačne Rosalie.
Alice s Rose Belle obliekli svetlomodré rifle a ružovú blúzku. K posteli jej pripravili čierne čižmičky a to všetko doplnili čienou čelenkou do vlasov a čiernym opaskom. Tá keď sa zbadá v zrkadle tak sa nespozná. Pomaličky sa Bella prestávala prehadzovať a kričať až to prestalo úplne. Otvorila oči a čo som zbadal ma úplne prekvapilo. Jej oči nezmenili farbu ako som očakával. O ničom takom som ešte nepočul. Asi sa s Carlislom budem musieť porozprávať.
"Ach Edward!" vykríkla Bella tak hlasno, že to na milión percent počuli všetci v dome. Objala ma a rozplakal sa. Slzy jej tiekli prúdom. Z tohto som bol už úplne mimo. Nechápal som ako to, že sa správala úplne ako človek len srdce jej nebilo to bolo jediné čo ma uisťovalo čím naozaj je. Hodila sa mi okol krku avšak väčšou silou ako som očakával. A tak sme pekne krásne spadli až na zem s obrovským rachotom. Obaja sme sa strašne rozosmiali a smiali sme sa až tak, že sa rozhodol zvyšok rodiny prísť sa na nás pozrieť či smev poriadku. Napríkla Emmett si predstavoval ako si ma Bella porcuje a trhá ma na márne kúsky. Ešte si to prilepšil aj tým, že si predstavil ako si ma korení a solí! No na takéto hovadiny môže myslieť naozaj iba Emmett. Keď nás všetci zbadali váľajúcich sa po podlahe pridali sa k nám. V tom sa Carlile zdvihol a povedal.
"Bella. Ako je možné, že máš rovnakú farbu očí?"
"No to sme sa chceli opýtať my s Edwardom teba." Ozvala sa Bella, ktorá sa vyžívala v tom že ma môže konečne objat tak ja k chce.
"Nanapadá ma nmič ibaže..."
"Ibaže?" opýtal som sa.
"Ibaže by to bola jej schopnosť ale nikdy som i ničom takom ani len nepočul." Carlisle sa na chvíľu zamyslel. Prehrával si v pamäti všetky schopnosti, ktoré kedy videl. "No ale teraz myslím, že je na čase aby išla Bella na lov skôr ako s niekomu niečo stane."
Rozhodol som sa ísť s ňou ja ale musel som ju veľmi prehovárať. Nebola smädná a nechcela ísť loviť. Nakoniec sa mi ju podarilo prehovoriť ale musel som použiť najhoršie zbrane. Prvé zvieratko, ktoré si vybrala za obeť bol rys. Nesedelo mi to k nej. Ani trošičku! Po love sme sa ešte vybrali na našu lúku. Sali sme si oproti sebe. Vnímala ma každým zmyslom rovnako ako ja ju.
"Vieš je to také zvláštne. Som neskutočne silná a počujem na kilometre ďaleko a tá rýchlosť! Ale niečo mi nesedí. Prečo ma Aro premenil. Nič mi nevysvetlil..." vedel som, že sa naňho bude pýtať ale nepredpokladal som, že tak skoro.
"On má taký... nazvime to zlozvyk. Zbiera si upírov s výnimočnými schopnosťami aby ho mohli ochraňovať. Vytvára si svoju vlastnú armádu. A ty by si bola jeho najlešou zbraňou. Tvoj štít a tvoja sila sa bude už len zväčšovať. Naučíš sa svoje schopnosti ovládať a potom budeš pre neho hrozbou."
"Aha... to som netušila." Povedala ale viac sa k tomu už nevracala. Objala ma a začala ma bozkávať. Najskôr len decentne ale potom sa na mňa doslova a do písmenka vrhla. Ja som jej bozky opätoval a užíval som si ten pocit, keď vo mne nezápasia moje dve JA. Jemne som ju zvalil do trávy. Trochu som sa od nej odtiahol aby som ju videl. Etše som si ju ani poriadne nepoobzeral. Teraz je už len a len moja. Zrazu som pocítil ako ma zaliala čudná vrstva energie. Tá energia vychádzal z Belly ale ani jeden z nás nechápal, čo sa to deje.
"Edward chcem s aťa niečo spýtať. Chcem vedieť, či som pre teba ešte stále taká istá ako predtým?" opýtala sa ma a pri tejto vete zaváhala si päťkrát.
"Och ako si si mohla myslieť že nie?!" rozosmial som sa a pritiahol som si ju bližšie k sebe. Až teraz som zistil, že naozaj všetko zlé je na niečo aj dobré. "A ešte aj tak veľmi dobre vieš, že ta neskutočne veľmi milujem."
"Veď aj ja teba." Zasmiala sa. Takto sme sa prevaľovali po tráve ešte poriadne dlho a nedošlo len k bozkom... Nikdy predtým som sa takto necítil! Bolo to vzrušujúce a zároveň aj také nevinné...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Veronika Veronika | 28. března 2009 v 22:37 | Reagovat

no moja, bolo to skvelé, len škoda, že nemám čas, mama mi dýcha na krk :(. Veľmi sa mi to páčilo, škoda, že si Bellinu premenu nepopísala aj z jej pohľadu, ale bolo to fakr skvelé!! Klobúk dolu... :))

2 Veronika Veronika | 28. března 2009 v 22:37 | Reagovat

a teším sa na ďalšiu :)))

3 goofy_girl goofy_girl | 28. března 2009 v 22:49 | Reagovat

krásna kapitolka moja... už sa nemožem dockat dalsej.. a Aro ju miluje t si ym nespomínala.:D a nezostalo len u bozkou.. no ci na co ty dnesak moja myslis .:D:D no ale sup sup sa ponahlaj pisat dalsiu kapitolku :D

4 Alis Alis | Web | 31. března 2009 v 13:13 | Reagovat

Já už nEwím Co pSáT...×D FurT kRáSa... moC se MI TO líbI...!!!:)

5 Alis Alis | Web | 31. března 2009 v 20:05 | Reagovat

O.kiS...:) Věřím Ti...:)

6 Alis Alis | Web | 1. dubna 2009 v 21:52 | Reagovat

KráSný dESing...!!!!!:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama