11.kapitolka

24. března 2009 v 21:55 |  AFTER MIDNIGHT SUN...

Nieje nejak extra dlhá ale počas školy sa to ťažko stíha... Venujem tentoraz Vikinke, ktorá ma síce mučí ale aj podporuje!!! Ona už vie aké mučenie :P




"No tak decká ideme na to, nie?" ozvala sa Tanya. Bola to tá posledná osoba od ktorej by som to očakával. Carlisle a ostatný medzitým prišli ale nemali veľký záujem o hru. Tak sa rozhodli, že budú rozhodcami. Keby niečo ako vždy. Už som sa chystal rozbehnúť k nim ale Rose zakričala. "Bella ideš hrať aj ty?"





"Neviem, či by som mala." Povedala neisto Bella, ktorá stála vedľa mňa.





"Jasné musíš." Povedal Em.





Tak som si ju vzal do náručia a utekal som k nim.





"Takže Bella poď na pálku." Ozvala sa Tan. V družstve som bol ja, Bella, Alice a Tanya a ostatný boli v druhom. Mali sme slušnú šancu na víťazstvo.





"Už idem." Povedala. Dohodli sme sa že jej budem pomáhať. Tak som sa postavil za ňu a spoločne sme chytili pálku. Emmett nadhadzoval aj ja som ho požiadal aby na nás bral ohľad. Spoločne s Bellou sme sa do toho obuli a Bella ešte podotkla: "Rose toto bude pre teba." Už nám nič nebránilo a tak Emmett hodil. Podarilo sa nám loptičku odraziť na prvýkrát, čo bolo šťastie. Lenže loptička letela a letela až pristála Rose vo výstrihu. Všetci sa začali smiať a Emmett sa nadšene ponúkol. "Ja ti to pomôžem vybrať Rose." A už už sa chystal rozbehnúť k nej, že jej pomôže ale Rose si ju vybrala.





"No výnimočne mala Bella pravdu. Naozaj to bolo pre mňa." Povedala so smiechom. Potom sme už hrali normálne a všetci sa vystriedali. Môj tím viedol 4:2 takže som bol aj celkom spokojný. Všetci sme na konci boli unavení a spotení tak sme sa rozhodli, že pôjdeme domov. Za pár minút sme všetci sedeli na gauči u nás v obývačke teda až na Alice, ktorá sa rozpúšťala vo vani. Za chvíľu ju nasledovala aj Rose a Bella. No a tak sme zostali v izbe iba ja, Em, Jas a Tan. Ešte aj Irina sa ospravedlnila a zašila sa do izby. Dospelí boli bohvie kde ale nám to nevadilo. Rozprávali sme sa s Tan o nej a potom chvíľu sa ma vypytovala na Bellu. Bol som pod krížovým výsluchom a jediné moje šťastie bolo, že sa Bella rýchlo vrátila atakisto aj zvyšok nás mladších. Vrátene Iriny.



"No tak decká nebuďte nudný....Jedna kratučká hra..." prosíkal Emmett, ktorý chcel silou mocou hrať pravdu odvahu. Zas! A my sme sa znovu nechali prehovoriť. Tak sme roztočili fľaškou. Ako prvé padlo na Emmetta. Tak mu treba pomyslel som si. Vybral si pravdu a tak musel priznať koľko Rosiných korzetov už mal na sebe. Celý zahanbený priznal, ža 150, čo si pamätá. Tá po ňom hodila varovný pohľad a som si istý, že si to s ním vybaví. Ďalšia bola na rade Tan a ona si vybrala pre vlatnú bezpečnosť odvahu. To však nemala robiť pretože... jej úlohou bolo dať do práčky Emmettove trenky, ktoré nosil asi iba týždeň. Zo skrčeným nosom sa vrátila. Potom bola na rade Bella. Ona si radšej vybrala tiež odvahu. Jej úlohou bolo ísť k Emmettovi a milenecky ho pár minút zvádzať. Všetci sme z toho mali srandu pretože sme nemohli keď prišla k Emovi a povedala: "Miláčik môj mackovitý!" Bella z toho bola celá červená, no po nej som prišiel na rad ja... Radšej som si vybral odvahu lebo na pravdu som si bol istý, čo by mi vybral Emmett (jeho úchylnosti si nechám na budúce...). Aj tak to nebolo niečo príjemné. Tentokrát však boli zhovievavý a tak som si len musel obliecť baletnú sukničku a tancovať labutie jazero. Bella kvôli tomu až spadla z gauča a váľala sa po zemi. K nej sa však ešte pridala aj Rose. No dobre zasmiali ste sa. Čo by pre ne Edwardko neurobil! Pomyslel som si. Teraz bola na rade Alice, ktorá si ako jedna z mála vybrala pravdu. Rose sa veľmi potešila a nemala na mysli nič dobré. Jej otázka znela: "Koľkokrát si si potajomky skúšala Jasove oblečenie?" Alice sa musela priznať takže to bolo ževraj 60krát. To som netušil, že už aj ju láka táto Emmettova úchylka. Ako poslední boli Jas a Irina. Jas dostal úlohu a tak skončil v Rosinej ružovej prisvitnej košieľke a v Alicných ponožkách. Podotýkam že boli chlpaté a ružové! Neskutočne mu to seklo! A Irina musela ako posledná štekať a robiť malého psíka. Bolo to milé. Keď sme dohrali zistil som, že máme s Bellou posledných pár chvíľ a potom ju budem musieť zaviasť domov. Tak som si ju odviedol do mojej izby a zhodil som nás na gauč. Asi si kvôli nej budem musieť zohnať nejakú veľkú postieľku. To je môj osobný sľub, keď posteľ tak poriadnu.



Alice:







Edward s Bellou sa znova vyparili. Asi do jeho izby namontujem kemru, možno potom mi nezdrhne skôr než si s Bellou sihnem pohovoriť. Sedela som Jasperovi na kolenách a takto som premýšľala. Vtom som dostala víziu. Bola v nej Bella ako upírka. To by nebolo nič zvláštne keby to nebolo ešte teraz na jar. To by znamenalo, že sa niečo zmení a niekto mi ju premení. To nieje možné a potom... videla som tam Ara ako po ňu niekoho posiela. Bola tam všade tma a ja som nevidela kto to bol. Asi si budeme musieť dávať väčší pozor koho prichýlime do nášho domu. A to najhoršie bolo nakoniec, keď som videla ako Marcus drží Bellu pod zámkom bez jedla. Celá som sa roztriasla a Jasa to znepokojilo. Čo je však najhoršie Edward počul moje myšlienky tiež. Nedokázala som tomu zabrániť. Vedela som, že ho to rozruší oveľa viacej ako mňa. Privrela som oči a vdychovala som vôňu môjho drahého aby som sa zbavila všetkých myšlienok.





Edward:









"To nieje možné!" vyletel som a postavil som sa až k oknu. Bella mala o mňa starosť, pretože ma takto ešte nevidela. Bol som však vďačný za to, že mlčala a nechala ma premýšľať. Aspoň pár minút. Potom jej to predsa nedalo.



"Čo sa deje?" opýtala sa ma opatrne.



"Alice mala víziu." Začal som opatrne. Nechcel som ju veľmi vyľakať. "Videla ťa ako jednu z nás a išiel po tebe Aro. On je taký náš šéf ale nie úplne doslovne. On iba udržiava upírstvo v tajnosti a stará sa o poriadok v našej komunite spolu s jeho dvomi bratmi. Oni sú našou kráľoskou rodinou." Zamlčal som jej to ako Alice videla, že ju Marcus väzní. Nechcel som ju zbytočne rozrušovať.



"Ale prečo by mal chcieť mňa?"



"Kvôli tvojej schopnosti... Väčšia záhada je ako sa o tebe dozvedel." Alebo žeby... nie to nieje možné... ona by to nespravila... alebo možno aj áno ale predsa len... veď sme boli priateľmi... musím si o tom pohovoriť s Alice, Hneď potom ako odveziem Bellu dobezpečia domov. "Ale teraz by sme mali ísť. A Bella?"



"Áno?"



"Sľúb mi jedno. Netráp sa nad tým. Možno sa to zmení. A keby aj nie, ja ťa ochránim. Nikdy nikomu nedovolím aby ti ublížil."



"Dobre sľúbim ti to. Ale ak mi aj ty sľúbiš, že neurobíš nijakú hlúposť. Za to ti nestojím." Hovorila to veľmi rozvážne a pomaly.



"Mýliš sa stojíš." Zašepkal som, "ale sľúbim ti to."



Podišiel som k nej a objal som ju. Ona mi objatie opätovala a jej pery mi blúdili po mojom krku. Na tomto by som vedel byť závislý! pomyslel som si. Zdvihol som jej bradu, pretože mi nepozerala do očí. A tie som práve teraz potreboval vidieť. Dokázal som v jej čokoládových očiach utopiť a zabudnúť tak na všetky starosti. Jej pery si potom našli tie moje. Bozkávali sme sa dlho a vášnivo a ja som užíval každý okamih, ktorý som s ňou trávil. Prežíval som to všetko ešte intenzívnejšie.



"Ehm ehm ehm!" niekto si odkašľal a podľa myšlienok som zistil, že to je Emmett. Vyškieral sa na nás. Kedže sme sa nikto nemali k reči prehovoril znova Em. "Mali by ste už ísť. Ed potom ťa čaká Alice v jej izbe."



"Ako je na tom?"



"Nie veľmi dobre." Dosť ju to zobralo. Cíti sa za to všetko zodpovedná. Má Bellu veľmi rada. Je jej ako sestra a tú nechce stratiť. Ponáhľaj sa. Mám pocit, že nám nepovedala všetko. Niečo ešte zatajila ale to budeš vedieť len ty. Dobre vieš, že tebe z nás všetkých dôveruje najviac a aj ty jej. Ináč Carlisle o tom už vie a tiež k tomu chce niečo povedať. Ale až budeme sami. No a teraz šup šup!



Bolo to zvláštne, pretože Emmett nezvykol so mnou komunikovať myšlienkami. Väčšinou pomýšľal iba na Rose a ako jej to sekne vo vani alebo v spodnom prádle. Dosť ma to zvyklo vytočiť ale teraz...



"Tak poďme." Ozval som. Bella ma poslúchla a tak sme sa poločne vybrali k dveám. Ešte sa so všetkými rozlúčila a Esme sľúbila, že sa tu čoskoro zastaví. Myslím, že to bude hneď zajtra ale to ešte Bella nemohla ani tušiť . Veď som povedal, že si ju chystám vlastniť! Odviezol som ju domov a v aute sme sa nie a nie rozlúčiť. Nevedeli sme kedy dosť a tak sme ešte pol hodinu tvrdli v aute a lúčili sme sa. Potom sa mi ju už podarilo 'vyhnať' z auta. Aj to som jej musel sľúbiť, že večer prídem. Neponáhľal by som sa tak ale vedel som, že Alice ma čaká a nechcel som to zbytočne predlžovať. Cestu domov som ani nevnímal a ručička na tachometri neklesla pod 180km/h.



"Ahoj." Povedal som a vkročil som do Alicinej izby. Bola tam sama a ležala na posteli schúlená do klbka. Bolo mi jej veľmi ľúto. Nemala sa k reči a tak som pokračoval. " Alice je tu ešte niečo, čo si nám zatajila?" opýtal somsa jej priamo. Nechcel som to zbytočne obkecávať.



Nadýchla sa a ukázala mi celú víziu. Tá osoba, ktorá mala byť tme a ktorú posiela na Bellu Aro... no proste bola to Irina. Nedokázal som sa tým vyrovnať. To nebolo možné! Tá zradkyňa bola a je v našom dome. Nedokázal som pochopiť, čo ju k tomu viedlo! Mal som 100 chutí ju teraz z domu vyhodiť. Avšak, keď ju chcem mať pod kontrolou je aj dobre, že je tu pri nás. Už som pochopil, prečo sa Alice cítila vinná. To ona pozývala Tan a Irinu nech k nám prídu na návštevu. Objal som Alice okolo pliec a tá moje objatie prijala. Bola z toho naozaj na dne.



"Alice, nieje to tvoja vina. Aj tak by sa to Vulturiovci nejak dozvedeli." Utešoval som ju.Najhoršie na tom je to, že Eleazar a Tanya o ničom ani netušia. Neviem ako im to vysvetlíme. Vieš Eleazar tvoja adoptívna dcéra je zradkyňa! To si ešte budem musieť premyslieť ale náď niečo vymyslíme. Alice sa už upokojila a teraz iba ticho ležala v mojom náručí.



"Edward, nespustíme ju z očí, to ti tu a teraz prisahám." Zdvihla hlavu a sledovala ma. Iba som prikývol, pretože som vedel, že toho je naozaj schopná. Moja malá sestrička bola znovu tak zraniteľná ako sa mi zdala, keď k nám prišla po prvý krát. Už vtedy som si ju obľúbil. V mojom živote sú len tri ženy, ktorým som 100% dôveroval a dôverujem. Bola ňou moja mama, Alice a teraz k nim pribudla aj Bella. Nedovolím aby Bella alebo Alice trpeli. Ja tomu zabránim!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 goofy_girl goofy_girl | 24. března 2009 v 22:29 | Reagovat

dakujem že si mi venovala tuto kapitolku, ja viem že ta mucim, ale nepovedz mi že to je až talke neprijemne mucenie.. tato kapitolka je užastna tak ako vsetky pred tym .. dufam že mi ale veris.. ne že povies že klamem .. lebo aj vždy hovorim pravdu no aspon tebe :D ta pravda odvoha bola zase neskutocna ..len mi potom povedz an co mislel emmetko.. ja to musim vediet..  ako si vravela cely cas som sa rehotala.. ale ta cast s irinou ma dostala...  už sa teism an dalsiu kapitolku a dufam že ju nebudes pisat dlho...ale ja zariadim aby to dlho netrvalo :D:D ete raz dakujem za venovanie.. a pis pis pis .:D:D:D cmuqiiik

2 Yvai Yvai | 25. března 2009 v 18:30 | Reagovat

no ja proste tvoje poviedky zbožňujem...už aj pokračko...a dáš mi pls tvojho maila?

3 Alis Alis | Web | 25. března 2009 v 19:50 | Reagovat

KráSná kApitoLka...jaKO vždy...těším se na další...!!!:)

4 sona_AUTOR sona_AUTOR | E-mail | 25. března 2009 v 19:55 | Reagovat

No viki vieš, že ja si aj tak myslím svoje a budem si to myslieť aj naďalej...

a Yvai môj mail je 1sonicka1@azet.sk ozvi sa a hneď ti to pošlem :P a ďakujem za komenty :P

5 goofy_girl goofy_girl | 25. března 2009 v 20:38 | Reagovat

myslisi si svoje aj ekd to neije pravda .. precitaj si tie komenty každy ti tu pise že su tvoje poveidky užastne .. nieje to len moj nazor:D

6 Veronika Veronika | 28. března 2009 v 20:11 | Reagovat

moja.... nechce sa mi to tu ešte raz písať, neviem prečo mi koment neuložilo :( Snáď len stačí, že kapča bola skvelá (veď to dobre vieš :)) a povedz mi ako to skončí!!! Prosíííím :):):)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama