6.kapitolka

15. února 2009 v 20:55 | Es |  AFTER MIDNIGHT SUN...

6. kapitolka

No konečne som mala chvíľočku času... Viem, že tá kapitola pradtým skončila blbo... :( všetkým sa preto ospravedlňujem :( Dúfam že toto sa vám bude páčiť... :) No a ešte som sa rozhodla, že končím s takmer doslovnýnm opisovaním dialógov z knihy. Dúfam, že vám to nevadí???












"Neviem, či som presne pochopila, čo tým myslíš, hlavne tú poslednú časť."
Hm… to bude ťažké jej to opísať. Je to tou vôňou, tým ako cítim jej blízkosť, tým všetkým som pre ňu nebezpečnejší ako pre kohokoľvek iného. Tým ako ma láka jej krv prúdiaca v žilách. A zároveň to, že ju neskutočne milujem a snažím sa ovládnuť čo najlepšie.








Vysvetlil som jej to najlepšie ako som vedel. Ona ma pozorne počúvala a nakoniec sa opýtala: "Stáva sa to často?" Myslela na to, že by sa upír mohol cítiť takto rozpoltene a nerozhodne. Rozmýšľal som nad tým ako jej, čo najlepšie zodpovedať otázku.


"Bavil som sa o tom s bratmi. Pre Jaspera ste všetci v podstate rovnaký. On sa k našej rodine pridal iba nedávno. Preňho je strašne ťažké vôbec abstinovať. Nemal čas vypestovať si zmysel pre rozdiely v pachoch či chutiach." Úzkostlivo som sa na ňu pozrel. Nemal som ju dostať do tejto rodiny. Nemusí sa každý ovládnuť a ja si to potom budem vyčítať ešte viac. A k tomu všetkému ju ešte plaším. "Prepáč."


"Nevadí mi to. Prosím ťa, neznepokojuj sa, že ma vystrašíš alebo urazíš. Vy proste takto rozmýšľate. Dokážem to pochopiť alebo sa aspoň o to pokúsim. Proste to vysvetli ako vieš."


"Takže Jasper si nie je istý, či niekedy narazil na niekoho, kto by bol preňho taký príťažlivý ako si ty pre mňa. Takže si myslím, že asi nie. Emmett abstinuje takpovediac už dlhšie a on chápal, o čom hovorím. Povedal, že sa mu to stalo dvakrát z toho raz ešte intenzívnejšie."


"A tebe?" spýtala sa zo záujmom.


"Nikdy." Teda teraz prvýkrát.


"Čo spravil Emmett?" To sa neopýtala dosť rozumne. Znervóznel som. Ako jej mám povedať, že to neskončilo práve najlepšie. Že telo toho dievčaťa ostalo ležať v tráve v lese?! Na chvíľku sa Bella zamyslela.


"Aha asi už viem." Pozrel som sa na ňu. Aspoň ma zbavila zbytočného vysvetľovania.


"Niekedy aj tí najsilnejší z nás zídu zo správnej cesty."


"Neobviňuj sa mne to nevadí." Jedna z jej úžasných vecí? Vie dobre upokojovať keď je potreba. Rozprávali sme sa dlho. Držal som ju za ruku a ona mi jemne prechádzala prstami po rukách, krku, hrudi.


"Môžem sa ťa spýtať ešte jedno?" Ani nečakal kým jej odpoviem a spustila. "Predtým, keď si sa tak... rozrušil, čo som spravila zle?" Ach to ju trápi.


"No vieš... ako ti to... Bola si tak blízko. Väčšina ľudí sa nás štíti a ty si sa ešte priblížila. To som nepredpokladal a potom tvoja prítomnosť... Bola si tak blízko. Nikdy sa nesmiem prestať ovládať."


"Ach." Povedala a chytila sa za hrdlo. Nad týmto som sa musel zasmiať.


"Neboj vtedy to bolo len kvôli tomu, že som to nečakal."


"A tak sa lev zaľúbil so jahniatka." Povedal som prvú vec, ktorá ma napadla. Bella sa pousmiala.


"Aké hlúpe jahniatko." Povedala ešte stále s úsmevom, ktorý sa jej pohrával na perách.


"Aký zvrhlý masochistický lev." Povedal som ešte s väčším úsmevom. A potom priblížil som sa k nej. Jej dych ma hrial na pokožke a jemne som jej prešiel rukou tvár a pokračoval som až k jej kľúčnej kosti. Pomaly som sa priblížil tvárou a ona sa ani nepohla. Čakala, čo spravím. Perami som sa dotkol jej krku a ona sa až striasla. Ale nie nechutne práve naopak. Po tom som sa mierne odtiahol a ľahol som si späť na trávu. Teraz sa pre zmenu nahla ku mne Bella.


"Nehýb sa." Povedala mi mierne panovačne. To je teda! Ale už aspoň viem, ktorý z nás bude pod papučou. Približovala sa ku mne pomaly a s opatrnosťou. Najprv mi po tvári prechádzala rukami. Pokračovala krkom až k hrudi. Jej ruky boli hrozne jemné a príjemné. Nikdy som si nemyslel, že takýto pocit budem cítiť niekedy. Za celý môj život som nič takéto nezažil. Ani s Tanyou ani s nikým iným.


Pomaly sa začalo stmievať. Chcel by som aby sa tento deň nikdy neskončil. Usúdil som však, že bude asi načase ísť.


"Asi by sme sa mali pomaly pobrať. Nemyslíš?" opýtal som sa jej.


"Asi máš pravdu." Prikývla.


Vedel som, že cesta späť by trvala strašne dlho jej chôdzou. No čo už s touto stránkou jej ľudskosti nebudem spokojný asi nikdy.


"A teraz uvidíš ako sa pohybujem lesom ja. Vylez mi na chrbát." Nerobila nič iba na mňa divne pozerala. Stavil by som všetky peniaze, že rozmýšľala o moje normálnosti. Nakoniec však iba prikývla a spravila čo som jej kázal. Nasadil som pohodlný beh. Nech z toho dievča nemá životnú traumu. Heh... Emmett by sa hneval, že sa nepredvádzam. No čo už ale dozvedieť sa to nemusí! Nemienim mu vešať na krk celý môj život. Dnešok som zvládol celkom dostatočne ale je tu ešte niečo čím si niesom istý, či by som mal. Bude to ťažké, cítiť jej prítomnosť tak intezívne. Ale stojí to za to, aspoň v to dúfam. Za pár sekúnd sme prešli celým lesom a boli sme pri aute. Stál som ale Bella bola na mne prilepená ako kliešť. Niežeby mi to vadilo ale nemohol som ju držať večne. "Už sme tu."


"Hej ja viem." Odpovedala mi s dosť veľkými problémami. "Ale asi mi budeš musieť trošku pomôcť." Jemne som ju zložil dole ale nepúšťal som ju z náručia. Ledva stála na nohách.


"Asi budem musieť nabudúce zavrieť oči." Povedala mi. Zabudol som ju totižto varovať. Ale čo chcete mám vek na to zabúdať :)


"No to hej. Celú cestu som rozmýšľal nad jedným..." priznal som sa jej. Nerobila nič iba pozerala na mňa a čakal, čo poviem ďalej. "Chcel by som niečo skúsiť."


Priblížil som sa k jej tvári sotva na pár centimetrov. Jej vôňa sa rozplývala na mojej tvári. Do dlaní som si položil jej tvár a jemne som sa obtrel svojimi perami o tie jej. Nehýbala sa a takmer ani nedýchala. Potom som ju pobozkal ale ona to predpokladala. Pootvorila pery a to som nečakal. Myslel som si, že ostane nehybná ale to by nebola Bella. Urobí iné ako očakávaš. Jej dych som cítil v mojich ústach, jej krv som cítil každým zmyslom. Mierne som sa odtiahol ale neušiel som. Keď s ňou chcem byť musím sa naučiť zvládať celé moje malinké zvieratko a nie len čiastočne.


"Prepáč." Ospravedlňovala sa mi. Nechápal som prečo. Jej problém nie je, že mám problém sám seba zvládnuť! To je som ten ktorý to nezvládol! Chcela sa odtiahnuť ale ja som jej to nedovolil. Namiesto toho som si ju pritiahol ešte bližšie. Po chvíľke takéhoto státia a nič nerobenia sme sa vybrali k autu. Tentoraz neprotestovala a nechala ma šoférovať. Aspoň to!












Jedna vec, ktorou som si istý je, že ju neskutočne milujem a som za to ochotný platiť hocijakú daň.


A tá druhá je, že Alice mala pravdu. Nejako to už zvládnem. Aspoň zatiaľ...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ChiLie ChiLie | Web | 16. února 2009 v 14:08 | Reagovat

wow=))) kraaaaaaasne!=)

2 Alis Alis | Web | 17. února 2009 v 16:46 | Reagovat

Krása , Nádhera , úžasné , povedené , Překrásné...takhle bych tu mohla pokračovat do nekonečna....:) JEdním sloVem....WOW...:)

3 goofy_girl goofy_girl | 18. února 2009 v 4:14 | Reagovat

uuuužastna kapitolka moja ... krasna... tie pripomienky nemaju chybu ...  then jeho vek a emm s jeho nevedomostou :D:D.. no uuužas ... na tejto kapitolke nie je co skritizovat bola nadherna a už sa tesim na pokracko .. len si musim precitat znova jednotku bo som nejak zabudla jak tho tah je... nejak mi unikaju detajly .:D no ale neva .. ete raz že KLASNE

...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama