5. kapitolka II/II

10. února 2009 v 20:32 | Es |  AFTER MIDNIGHT SUN...
No ahojte pridávam ďalšiu časť. Nepočítala som však, že to bude také dlhé takže to ešte stále nieje všetko....






5. kapitolka II/II








Pomaly som cítil ako mi slnko zalieva celú pokožku. Nakoniec som jeho slnečné lúče cítil všade. Bella na mňa iba nemo pozerala. Nevedel som, čo si myslí. Či sa ma bojí alebo štíti. Moja paranoja každou kratučkou stotinkou narastala. Ešte stále nepovedala nič. Prešiel som opatrne okolo nej. Vnímala každý môj pohyb. Jedným pohybom som sa posadil do trávy a nakoniec som to vzdal a ľahol som si do nej. Nemusel som sa na ňu pozerať aby som zistil, že na mňa uprene hľadí. Jej srdce bilo ako o život ale dýchala pokojne. V mysli som si pospevoval pieseň. Asi so pohyboval perami, pretože sa ma spýtala čo hovorím. Iba som nemo pokrčil ramenami a povedal som, že iba jednu pieseň. Zrejme ju to nezaujímala alebo sa nechcela veľa vypytovať.











Zatvoril som oči a predstavoval som si ju po svojom boku. Presne tak ako to Alice predpokladá. Pomaly si ku mne prisadla a ruky si zložila na kolenách. Nevravela nič a takisto ani ja. Stačilo, že bola pri mne. Necítil som potrebu nič povedať. Po chvíli som sa konečne odvážil priblížiť k nej ruku. Prešiel som jej rukou po vlasoch. Popri tom som nepatrne zavadil o jej bradu. Nezastavila ma. Hral som sa jej s vlasmi. Bál som sa, že ma zastaví, utečie ale nie. Vždy urobí niečo nepredpokladateľné. Je hrozne tvrdohlavá. Niekedy mávam pocit, že ešte viacej ako Rose. Taký môj malý osobný diablik. Nesťažujem sa nie sú až tak zlý ako som predpokladal. Práve naopak.


Zdvihla svoju ruku a prešla ňou neisto po tej mojej. Bol to úžasný pocit, ktorý ma napĺňal pokojom a šťastím. Tieto pocity som nikdy predtým nezažil dokonca ani pri Tanyi. Pozrela sa ma mňa. Bol som zvedavý a preto som sa nezdržal: "Nedesím ťa?"


"Nie viac ako inokedy." No áno odpoveď hodná Belly. Mám vážne pochybnosti o jej pude sebazáchovy. Zasmial som sa. Priblížila sa ku mne. Teplo jej tela som cítil celkom zreteľne. Jedna jej ruka znova zablúdila k mojej. Prešla mi po nej končekmi prstov. Cítil som ako sa jej triasli. Pri jej dotyku som privrel oči. Všimla si to.


"Vadí ti to?" opýtala sa potichu.


"Nie." Oči som mal stále zatvorené. Každým mojím zmyslom som vnímal iba ju. Veľké zviera v mojom vnútri sa túžilo dostať na povrch. Zatiaľ sa mi ho podarilo dosť dobre držať na uzde. "Nevieš si ani predstaviť, aký je to pocit." Prstami mi ďalej blúdila po ruke. Skúmavo mi prechádzala po lakti až k ramenu. Pohla druhou rukou a ja som vedel, že mi chce pootočiť ruku. Urobil som to miesto nej. Zarazila sa. Edward nepomáhaš si...


"Prepáč." Zamrmlal som k nej. Počula to a ja som pokračoval ďalej : "Pri tebe je také ľahké byť sám sebou." Tieto minúty s ňou by som nikdy nevymenil za nič iné na svete. Chytila mi ruku a otáčalo ňou vo svetle. Pozorovala ako sa o nej odrážajú slnečné lúče. Pomaly sa ku mne naklonila. Bolo to také skutočné. Nechcem aby sa tento deň niekedy skončil.


"Povedz mi nad čím premýšľaš." Tichučko som je zašepkal. "Je to pre mňa také zvláštne, že to neviem." Chcem to vedieť.


"Vieš, mi ostatní sa tak cítime stále." No jasné typická Bella.

Ale keď nad tým tak premýšľam... "Musí to byť ťažký život." Povedal som nakoniec. Všimol som si, že sa vyhla odpovedi tak som to skúsil znovu. "Ale neodpovedala si mi."


"Priala by som si vedieť, o čom premýšľaš ty..." zaváhala.


"A?" hrozné ide to znej ako z chlpatej deky!!!!


"Priala som si uveriť, že si skutočný. A tiež by som si priala, aby som sa nebála."


Ona sa ma bojí. Toto namôžem dopustiť. Nemôžem dopustiť aby sa obávala mňa!? "Nechcem, aby si sa bála." Je to pravda. Nedokážem jej však povedať, že sa nemá čoho báť. Keď bude pri mne vždy tu bude niečo.


"No, to nie je presne ten strach, čo som mala na mysli, aj keď stojí za zamyslenie."


Sklopila pohľad. Nadvihol som sa k nej. Boli sme tvárami úplne blízko. Bol som rád, že neurobila žiadne pohyb, pretože som si nebol sám sebou stále dostatočne istý. Teraz som bol na rade ja. "Čoho sa teda bojíš?"


Neodpovedala. Urobila však niečo s čím som vôbec nepočítal. Priblížila sa úplne blízučko. Cítil som jej krv valiacu sa v jej žilách. Nadýchla sa. Jej dych bol sladký a neskutočne lákavý. Nie toto sa mi už vymykalo spod kontroly. Musel som konať. Vytrhol som si ruku z jej dlaní a prebehol som polku lúky. Postavil som sa až na úplný okraj lúky. Hľadala ma. Iba som sa na ňu díval sa nažil som sa upokojiť netvora v mojom vnútri. Alebo ako hovorí Emmett to malé driemajúce zvieratko, čo sa zobúdza keď netreba. Na jej tvári som videl úzkosť a bolesť zároveň. Nezmohla sa na nič iné ako "Mrzí ma to... Edward." Z jej úst to znelo neskutočne sladko. Vedel som, že to myslí naozaj vážne.


"Daj mi chvíľku." Povedal som dosť hlasno. Už som bol úplne pokojný. Toto sa mi viac nemôže stať. Musím to nabudúce zvládnuť. Pohol som sa späť k nej. Zastal som kúsok od nej a pomaly som sa zošuchol na zem. Pritom som sa neprestával na ňu dívať. "Je mi to naozaj ľúto. Pochopila by si keby som povedal, že som iba človek?" no trošku silný a obávaný ale pri Belle znova zisťujem, že aj ja som človek.


Prikývla. Nebol som si istý, či to správne pochopila.... Zrazu som pocítil prudký nával adrenalínu v jej žilách. Hehs žeby si niekto začal uvedomovať pri kom naozaj sedí???


"Ja som zjavne ten najsilnejší predátor na svete. Všetko na mne ťa láka - môj hlas, moja tvár, dokonca aj môj pach. Akoby som čokoľvek z toho potreboval." Znova som sa postavil. Musí si konečne uvedomiť čoho všetkého som schopný. Prišiel som k najbližšiemu stromu a posadil som sa do jeho konárov. "Ako keby si mi mohla utiecť." Mrzelo ma, že jej to musím hovoriť takto ale zjavne jej nedochádzali niektoré skutočnosti. Zdvihol som roku a odlomil som zo stromu obrovský konár úplne bez námahy. Hneď na to som ho odhodil. Nevnímal som jeho dopad, no Bella ho pozorne sledovala. Znova som k nej podišiel. Nežne som jej zašepkal. "Akoby si ma mohla poraziť."


Iba tu sedela a s obrovským strachom v očiach ma pozorovala. Celá sa triasla. Nechcel som jej ubližovať alebo ju hocijako strašiť. Toto však bolo potrebné. Musela raz zistiť, čo naozaj som. Bez kamufláží a ničoho iného. "Neboj sa." Hanbil som sa za to, že som jej toto spravil.


"Sľubujem... Prisahám, že ti neublížim." Mal som pocit, že nepresvedčujem ju ale seba. Dal som už svoje slovo a chystám sa ho v najbližšej dom dodržať. "Neboj sa." Povedal som jej to tým najjemnejším najroztomilejším a najmilším hlasom. Znova som k nej priblížil. Pomaly som k nej sadal a snažil som sa robiť, čo najmenej rýchlych pohybov. Tvár som mal od tej jej vzdialenú iba zopár centimetrov. "Prosím odpusť mi Dokážem sa ovládať. No prekvapila si ma. Ale teraz sa už budem správať slušne." Stále len mlčala tak som to skúsil ešte raz. "Dnes niesom smädný, naozaj." Pritom som na ňu potmehúdsky žmurkol. Zasmiala sa nad tým ale veľmi trhane. "Si v poriadku?" spýtal som sa jemne a pomaly som si dal ruku znovu medzi jej dlane. Najprv mi pozrela na tú ruku a potom do očí. Toto si budem ešte dlho vyčítať. Znova ma začala jemne hladiť po ruke. Prešla mi po každej nerovnosti akoby sa chcela dotknúť každého jedného miestočka na koži. Mierne sa na mňa usmiala a ja som jej úsmev opätoval.


"Tak kde sme to skončili predtým ako som sa začal správať tak hrubo?"


"Skutočne si nespomínam." Zamyslene mi odpovedala.


Pousmial som sa nad tým. "Myslím, že sme sa rozprávali o tom, prečo máš strach, teda okrem zjavných vecí."
"Aha áno."


"Takže?" sklonila hlavu akoby sa bála, že ma to rozruší alebo čo ja viem. Prstom mi prechádzala znovu a znovu po dlani. Dotyk bol neskutočne jemný a príjemný. Moja koža sa pod jej rukami zohrievala. Nehovorila tak som pokračoval. Mne nevadí viesť monológ. Hih. Ale keby niečo Alice nič nehovorte to ona je väčšinou tá, čo nezavrie ústa a ja jej stručne odpovedám. Teda teoreticky ich ani neotvára ....


"Bála som sa... lebo, no zo zjavných dôvodov nemôžem s tebou zostať. A bojím sa, že by som s tebou chcela ostať dlhšie, než by som mala." Týmto mi takmer vyrazila dych. Nečakal som to.


"Áno, toho sa veru treba obávať. Túžby zostať so mnou. To by ti skutočne neprospelo." Zamračila sa na mňa. No asi si z nej budem musieť menej uťahovať. Aj keď zase na druhej strene by bol Em na mňa hrdý. Musel som jej však povedať niečo, čo ma už dlhšie trápilo. Jej dotyky mi dodávali veľa odvahy. Pri nej som sa cítil taký... ani to neviem k ničomu prirovnať... "Mal som odísť už dávno. Mal by som odísť teraz. Ale neviem, či to dokážem."


Veľmi ju to zachmúrilo. Urobila ten istý pohyb, čo vždy. Sklonila hlavu. "Nechcem aby si odišiel."


"A práve preto by som mal. Ale neboj sa. Som v podstate sebec. Bažím po tvojej spoločnosti priveľmi na to, aby som spravil to, čo by som mal."


"To ma teší."


"To ťa nesmie tešiť!" rozhnevala ma. Aj keď láska je vo všetkých smeroch nevyspytateľná. Aké sme len nedokonalé bytosti. Buď sa s tým zmierme alebo si ničme život. Ja som sa s tým zmieril. Nedokázal by som ju opustiť dobrovoľne. Iba ak by som bol ja tým, kto jej ubližuje. "Nebažím len po tvojej spoločnosti! Na to nikdy nezabúdaj. Nikdy nezabúdaj, že pre teba som nebezpečnejší ako pre kohokoľvek iného. ..."


"Neviem, či som presne pochopila, čo tým myslíš, hlavne tú poslednú časť....."










 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 goofy_girl goofy_girl | 10. února 2009 v 21:02 | Reagovat

hmm.. cela si dlhy koment thak thu ho mas :D:D mne sa tho straaaaaaasne pacilo moja.. bolo tho PERFEKTNE.. ale zase si tho thak DEBILNE skoncila .. no konec ja asik pridem o nervy pri tebe .. ne dost že ciatm nedokoncene poviedky z ktorych saliem a ete aj thy no koniec toto ti neodpustim .. ... juuju tesim sa na dalsiu kapitolku a dufam ež thu bude cim skor lebo nemam co citat chapes ja citam dvojku zase a od znova no koniec ja už normane saliem .. takže si svihni a pokracuuj:D:D dufam že dodržis slovo a že v sobotu thu bude pokracko .. a tiež dufanm že ho neskoncis thak blbo ako toto .. a že tham tho bdue dokoncene .::D:Dlebo ok nie .. no tho radsej enchci vediet :D:D

2 Alis Alis | Web | 11. února 2009 v 17:23 | Reagovat

PeRfekTníí...nepřekonatelně perfektni..:)

3 nezvetsna nezvetsna | Web | 13. února 2009 v 23:17 | Reagovat

zase nova kapitola :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama