4.kapitolka

23. ledna 2009 v 18:45 | Es |  AFTER MIDNIGHT SUN...

4.kapitolka

No viem, že pridávam veľmi pomaly ale nejako na mňa nešla inšpirácia heh... Takže tu to máte... Dúfam, že sa bude páčiť...





Vyšiel som pomalým krokom z jedálne a hneď ako som zabočil za roh pridal som do kroku. Nikto na chodbe nebol a preto som sa mohol pokojne pohybovať rýchlejšie ako by bolo pre normálnych ľudí zvykom. Za pár sekúnd som sedel v aute vedľa Alice. Prezerala si moju hudbu. Tvárila sa neskutočne urazene, že nemohla byť s Bellou aspoň o chvíľku dlhšie. Krátko som jej vysvetlil koľko času s ňou bude môcť stráviť. Neodpustila si myšlienku: NO JASNÉ! No to je celá moja milučká sestrička.


"Alice, dúfam, že ti nevadí, keď zbehneme Belle po auto. Však nie?" hodil som na ňu psí pohľad. Vedel som, že už chcela byť niekde v prírode ale kto by vedel odolať takému neskutočnému bratovi?


"Dobre, kľúče má v nohaviciach, ktoré sa nachádzajú v práčke." Povedala len tak mimochodom Alice.


"Ďakujem..." nechal som nedokončenú vetu a v sekunde som bol späť. Alice moja rýchlosť trošku zaskočila, čo sa nestáva často. "No a teraz už len ostáva odviezť ho pred školu. Al počkaj ma tu budem to mať rýchlejšie."


"Dobre ale na oplátku so mnou ty budeš musieť ísť nakupovať." Hovorila to s úplným pokojom a vedel som, že to myslí vážne. To bola rana pod pás. Nejak sa z toho vyhovorím. Rose mi s tým pomôže. Naštartoval som belline auto a trošku som ho unavil. Skúšal som koľko zvládne. Išlo pekne ale nie dosť dobre. Raz jej kúpim nové a nebude mať na výber. Uvidel som malý papierik na ktorom som jej nechal odkaz. Snáď ju to rozveselí. Rozbehol som sa od školy znova k Alice. Tá sa ani nepohla.


"Ahoj Ed."


Určite ma videla prichádzať. Vybrali sme sa hlboko do lesa. Narazili sme tam na celú rodinku medveďov. Emmett nás bude preklínať. Zničili sme mu hračku, no čo už. Omylom som to povedal nahlas, čím som Alice rozosmial.


"Takže..."


"Takže, čo?"


"Ako si sa rozhodol?"


"To sa pýtaš ty mňa? Sama to vieš najlepšie, či nie?"


"To viem ale chcem to vedieť o teba."


"No dobre, zajtra s ňou pôjdem. Nevieš si predstaviť ako som z toho na nervy. Čo ak jej niečo spravím?"


"Neboj sa si silnejší než si myslíš. A nezabúdaj videla som vašu spoločnú budúcnosť." Hovorila to tak karhavo. Verila vo mne zatiaľ, čo ja nie. Keďže som stále mlčal ona pokračovala. "Edward dobre vieš, keby som cítila, že sa to neskončí dobre tak ti to ani nedovolím."


"Snažíš sa ma upokojiť a darí sa ti to." Sám nad sebou som sa musel zasmiať. Zaútočil som už na piateho medveďa, ktorého som stretol. Za pár minút bolo po ňom. Cítil som sa preplnený. Alice sa medzitým hrala s malým medvedíkom.


"Pripomína mi nášho maličkého brata Emmetta." Povedala.



"Sú si podobný, hlavne tá veľkosť je skoro totožná." Rozosmial som sa a nevedel som prestať. Alice však urobila to isté. Keby nás niekto pozoroval myslel by si, že patríme do blázinca. Po predlhých desiatich minútach sa nám podarilo upokojiť. Mali by sme už asi ísť. Esme bude mať starosť. Pomyslela si Alice. No a ešte sme chceli ísť s Rose na nákupy. Strašné majú vecí viac ako v obchode a stále im nestačí. Však ja sa raz pridám k Emmettovi a potom sa bude Alice smiať. Bude bez polovičky šiat heh. Ale to ja len môj malinký sen, ktorý sa mi nikdy nepodarí splniť. Alice to videla v predtuche a tak som dostal po hlave.


"No tak!" rozčuľoval som sa. "Odkedy mám zakázané predstavovať si pekné veci?" dal som dôraz na pekné.


"Nemáš ale nezabudni, ako sa ty budeš hrať s mojimi vecami tak sa ja šetrne zahrám s tvojím volvíčkom."


"Dobre. Vieš že si moja obľúbená sestrička?" obchytil som ju okolo ramien aby nemala kam ujsť.


"Viem braček a teraz si už pohni lebo prídeme neskoro! A to sa chcem dožiť zajtrajška." Bol to dobrý nápad ísť s ňou na lov aj keď som jej tú stávku ešte stále neodpustil.


Neskôr u Cullenovcov:


"Ahojte." Skríkol som a hodil som sa na gauč. Rose sa skoro vyvrátila na zem nebyť Emmetta. Ten sa na nej uchechtával a preto si vyslúžil ten 'najmilší' pohľad.


"Ako bolo?" spýtal sa Emmett.


"Ale no vieš, Edward nám skoro vyhubil medvede." Ozvala sa Alice skôr než som stihol niečo namietať.


"Tyyyy! No počkaj!" Bez varovania sa na mňa vrhol. Chcel ma hodiť na zem ale nepočítal s tým, že pôde so mnou. Rose sa na nás úprimne bavila. Keď nás však uvidela Esme neveriacky krútila hlavou. Ups... Práve som jej prevrhol vázu so sušenými kvetmi.


"Prestante už obaja." Esme nás ako jediná dokázala upokojiť. Emmett ma hneď pustil a aj ja jeho. "Dobre a teraz to láskavo upracte obaja." A tak som musel chytiť do ruky kôš a Emmett zas metlu. Rose sa neprestávala smiať keď videla svojho muža s metlou v ruke. Zakrátko bol všetko krásne čisté. V tom sa otvoril dvere a vošiel Carlisle. Keď zbadal Emmetta neprestával vyvaľovať oči.

"Esme kto nám vymenil deti?" Tá sa iba usmiala ale nič nepovedala.


"Hej Ed nabudúce si dáme odvetu!"


"Dobre ale čakaj, že prehráš macko."


"No jasné, však uvidíme bráško."


"Emmett ja pôjdem s Alice do mesta neže niečo vyvedieš s mojím spodným prádlom. Varujem ťa. Lebo ak hej potom ťa nespozná ani Esme až s tebou skončím!"


"Už sa teším miláčik." Posmieval sa jej Emmett. Rozmýšľal nad tým ako by vyzeral v jej červenom korzete. Fakt neskutočná predstava. No všetci si už zvykli na Emmettove úchylky, ktorých bolo viac než dosť.


"Varujem ťa Em." Nežne k nemu prišla a pobozkala ho. Na takéto prejavy som si už zvykol, veď sa neviem vypnúť a počul som už aj väčšie výlevy vášne ak viete, čo tým myslím.


"Ahojte!" zvolala bezstarostne Rose a chytila Alice, ktorá sa už hodnú chvíľu lúčila s jej manželom.


"Prídeme skoro."


"No to určite." Neodpustil si Jasper. Alice sa naňho zaškerila. Nemôžem si pomôcť ale je strašne roztomilá, keď sa hnevá. Vtedy je mojou milou malinkou sestričkou. V tej chvíli sa zvrtla na opätku a odtancovala cez celú miestnosť až k Rose.


"Dobre deti mi s Carlislom ideme na lov, takže si ma neželaj keď nebude všetko vo výbornom stave. A to hlavne ty Edward a Emmett." No jasné vždy sme mi na vine. V Emmettovi sa víria myšlienky ako by mohol porušiť aspoň jedno z pravidiel žien.


"No tak čo budeme robiť?" opýtal som sa.


"Neviem všetko čo by sme robiť mohli máme zakázané. Iba ak... Tebe Edward Rose nič nezakázala..."


"No to určite ani za svet!"


"Ale nekaz zábavu!" pridal sa Jasper. To je strašné, všetci sa spikli proti mne. Tak som sa musel vkradnúť do spálne Rose a Emmette a ukradnúť ten červený korzet. Doniesol som ho dole a podal ho Emmettovi. Viac preňho už nespravím! Všetci sa na mne smiali. Na moje počudovanie ho odo mňa zobral a vrátil ho späť. To nemal robiť, keď sa vrátil späť hodil som sa naňho. Jasper sa k nám výnimočne pridal. Takto sme sa všetci traja váľali po zemi a snažili sme sa zničiť čo najviac nábytku. Ale kdeže. Roztrhli sme iba jeden vankúš z pohovky. Ten sme rýchlo odpratali aby nikto na nič neprišiel.


"Už sme doma!" zvolala Alice. To bola teda riadna chvíľka. Asi tak 5 hodín. No asi ženy vnímajú ináč čas. Budem sa riadiť ich pravidlami.


"Ale čo tak skoro?" spýtal som sa.

"No vieš nechceli sme vás dlho nechať osamote." Povedal s úsmevom Rose. Je veľmi milá keď chce. Keby bola taká aj k Belle. Som však rád, že ju na mieste neroztrhla alebo nás nedonútila sa presťahovať. Takže som jej koniec koncov ešte aj vďačný.


"Hej Rose máš pekný korzet!" zvolal som pričom ma Emmett skoro roztrhol napoly.


"To vieš ako? ... Emmett si ma neželaj!!!" a utekala k nemu aby mu to mohla vrátiť. Diky pekne... toto si fakt mohol nechať pre seba. Teda si to nechal ale predomnou nikto nič neukryje. Aspoň mám výhodu. Väčšinou. Všetci sme teraz spokojne sedeli v izbe na gauči a rozprávali sme sa. Taká naša veľká rodinka, ktorú mám nadovšetko rád. A raz aj keď neviem kedy bude do nej patriť aj Bella.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ChiLie ChiLie | Web | 24. ledna 2009 v 0:51 | Reagovat

pekne=)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama